10 rokov žila zavretá v spálni ako sexuálna otrokyňa! Mala iba 14, on bol ochrankár v škole

Tanya Kach (42) bola vo veku 14 rokov zavlečená do izby Toma Hosea a desať rokov držaná v zajatí. Držal ju v spálni rodičovského domu a nikto netušil, že tam s ním býva.

V roku 1995 sa po rozvode rodičov Tanya Kach, vtedy 13-ročná, presťahovala z rodného mesta Monongahela v Pensylvánii do McKeesportu. Žila s otcom a jeho novou snúbenicou, pretože jej matka sa správala násilne a nevychádzala s ňou. Nerozumela si však ani s macochou, navyše ju v novej škole šikanovali a cítila sa sama, v izolácii, bez kamarátov a podpory. Práve toto využil školník a ochrankár, vtedy 38-ročný Tom Hose.

Keďže Tanya začala piť a fajčiť a často chodila poza školu, aby sa vyhla šikane, Tom jej kupoval cigarety a počúval o jej problémoch. Poskytol jej porozumenie a dokázal ju rozosmiať. Zároveň bol pre ňu autorita, nosil uniformu a vzbudzoval dôveru. Tanya si dokonca myslela, že je do neho zaľúbená, pretože ju raz pobozkal. Verila, že majú vážny vzťah. O niekoľko týždňov ju nalákal do domu, kde na poschodí býval. A začalo sa jej väzenie...

Zavrel ju do jednej miestnosti, sprchovať sa mohla len raz týždenne v noci v pivnici, Vianoce bola nútená tráviť zamknutáv skrini a ako záchod jej nariadil používať vedro. Bola sexuálnou hračkou, neskôr, keď ju púšťal von, musela si zmeniť meno na Nikki a prefarbiť si vlasy.

Tanya napísala aj knihu, v ktorej spomína: „Mala som vymytý mozog. Teraz sa cítim ponížená. Absolútne. Väčšinu času som konzumovala sendviče s arašidovým maslom a želé s polu s banánom a k tomu limonády z plechovky.“ Tanya totiž zo začiatku verila, že všetko robí v mene ich lásky. Neskôr jej tvrdil, že ju vlastní, keďže s ním stratila panenstvo. Keď vravela, že chce ísť za svojou rodinou, pretože jej chýbajú, začal sa jej vyhrážať.

Je zaujímavé, že rodičia sa akosi rýchlo zmierili s tým, že nemajú dcéru. Rovnako je zarážajúce, že ostatní členovia rodiny v dome, kde bola zajatá, si nič nevšimli.

Jej otec si myslel, že utiekla a časom sa vráti sama, neskôr si myslel, že ju schováva jej matka. Ani v škole akosi nechýbala, hoci všetci videli, že má s ochrankárom nadštandardný vzťah, dokonca mu písala milostné listy a chválila sa tým spolužiakom.

Jej babka našla denník, kde spomína aj Toma, odovzdala ho polícii, ale nič sa neriešilo. Únosca Tom bol vraj agresívny a aj jeho rodičia sa ho báli, všetkých šikanoval, a tak sa zdá, že aj keď jeho rodičia niečo tušili, privreli nad tým oči. Dokonca sa staral o syna z bývalého manželstva, ktorý v dome býval s nimi. Bol len o dva roky mladší ako Tanya.

Tanya sa učila žiť v zajatí, nestúpať na dosky, ktoré vŕzgajú, keď sú jeho rodičia doma. A keď ochorela alebo dostala vši, Tom premýšľal, že ju zabije a jej telo do rieky. Vtedy si uvedomila, aké je to vážne a napísala závet. Tvrdil jej, že už dve dievčatá zabil.

Tanya postupne začala trpieť psychickými problémami a anorexiou. Od začiatku ju presviedčal, že ju rodina nehľadá a že nikomu okrem neho na nej nezáleží. Tanya získala dojem, že nemá kam ísť ani utiecť. Bola taká zmanipulovaná a psychicky na dne, že keď jej ponúkol manželstvo, povedala áno. Na základe toho ju začal púšťať von. Ani jej nenapadlo utiecť.

Trpela takzvaným štokholmským syndrómom, kedy je obeť závislá na svojom únoscovi a svojím spôsobom ho má rada a nevie sa od neho odpútať.

Keďže si bol Tom istý, že Tanya nikam neutečie, zmenil jej meno a dovolil jej na čiastočný úväzok pracovať v miestnom obchode. Vtedy už mala 24 rokov. S majiteľom obchodu sa skamarátila, chodili spolu do kostola, našla si priateľov a ako silnela, nabrala odvahu a prezradila svoj skutočné meno.

Tak sa Tanya dostala na slobodu a Tom na 15 rokov. Jej otec ju veľmi sklamal, neveril jej, že ju Tom držal v zajatí nedobrovoľne. Napriek tomu dnes našla oporu v inom mužovi a v rámci svojich možností je šťastná.