V 18-tich pôjdeš z domu! Alebo nie? Takto to vnímajú mamy, ktorým ostali na krku dospelé deti
9. 6. 2019, 15:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 9:19)

Zdroj: Shutterstock
Aj u vás funguje „mama hotel“? Čoraz častejšie sa dospelé deti nechcú osamostatniť a využívajú plný servis rodičov a bezpečie domova. Prečo je to tak a ako to vnímajú rodičia i deti?
Zdroj: Shutterstock
Pre niektorých je neprijateľná predstava, keď deti, ktoré by mohli mať deti, stále bývajú u rodičov. Na mnohých to pôsobí nedospelo a mamy v pozícii kuchárok a upratovačiek vyzerajú ako využívané obete rozmaznaných detí. Nehovoriac o tom, že také deti si užívajú život plnými dúškami, žúry, cestovanie, kamarátov – človek by povedal, že stále za seba neprevzali zodpovednosť.
Ale rodiny, ktoré takto žijú, majú zväčša iný pohľad. Vedia, že doba sa zmenila a dnešní mladí ľudia sa nachádzajú v iných podmienkach ako kedysi ich rodičia. Veľa mladých ľudí síce doštuduje, ale prácu si nevie nájsť. Ako sa na celú situáciu pozerajú maminy, ktoré žijú s 30-ročnými deťmi v jednej domácnosti?
To, že sú doma, nie je ich pohodlnosť, ale dôsledok doby
Ľubica (50) z Dubnice nad Váhom má 27-ročnú dcéru a 19-ročného syna
V dohľadnom čase nevidí možnosť, že by sa jej dcéra osamostatnila. Nevyčíta jej to. Má na to jasný názor: „Začnem trochu s históriou. Mala som 19 rokov, v roku 1987 som zmaturovala, zamestnala sa, odišla bývať na vtedajšiu ,slobodáreň‘, ako sa to vtedy volalo. Zo svojho platu 1 250 Kčs v základe som si stihla našetriť na vybavenie domácnosti, vybaviť si 3-izbový družstevný byt, stihnúť sa zabaviť a kúpiť si na seba vtedajšie módne výstrelky.“
Ľubka sama vraví, že ako čas plynul, ceny postupne stúpali. Vydala sa, prišli deti, starosti a výdavky. „Niekoľkoročné odopieranie si vlastných pôžitkov, šetrenie a moje dve zamestnania nám umožnili ako-tak vyžiť,“ spomína Ľubka. „Nie vždy mohli mať všetko, čo chceli. Táto ich skúsenosť a neustály rast cien umožnili, že z nich vyrástli úprimní a čestní mladí ľudia, ktorí si vedia vážiť každý jeden cent a čuduj sa svete, vedia si prerátať dnešnú menu na koruny.“
Ľubka sa stretáva s názorom, ktorý podľa nej nie je celkom správny. „Mnohí si povedia, že dcéra je už ,stará dievka‘, mala by mať dieťa, rodinu. No ako si atraktívna mladá žena s vysokoškolským vzdelaním a základnou mzdou 532 eur môže dovoliť vlastný byt, prenájom, úver na byt, rodinu a dieťa?“
Zdroj: Shutterstock
Mama a ja sme mali vždy blízky vzťah.
Zdroj: Shutterstock
Podľa Ľubky, ak by sa stretli dvaja mladí ľudia zarábajúci takto biedne, je nad slnko jasné, že tak či onak by museli pomáhať všetci okolo. „Ako riešenie – ak by už k takej situácii došlo – by mladí využili bývanie u rodičov, tisli sa všetci na kope v našom 3-izbovom byte. Bolo by nás tu 5 dospelých osôb, a to počítajme s tým, že súčasne by prišlo malé dieťa. Ak by sa podarilo, tak po roku druhé. Prišli by o jeden plat a stále by bolo vlastné bývanie v nedohľadne.“
A to Ľubka, ako sama vraví, nezabúda, samozrejme, na svoje mladšie dieťa. „Ešte je tu syn, čerstvý maturant, mladý muž, ktorý chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Rodičovský príspevok, ktorý mi štát na neho vypláca v sume 23 eur, je smiešny,“ pozastaví sa nad tou sumou. „Čo si kúpi mladý muž za tú sumu? Nabije si kredit na dopravnej karte a môže cestovať asi 12 dní do školy. Takže opäť finančná pomoc od rodičov.“ Ľubka krúti hlavou nad takou situáciou.
„Absolútne nemôžem vnímať ich pobyt doma ako pohodlnosť, ale ako dôsledok podmienený dobou a výrazne finančnou situáciou. Preto moje dospelé deti ešte doma pobudnú, no nesťažujem sa, som vďačná, že ich mám, že sú to zdraví, slušní mladí ľudia, vážia si každú pomoc, majú sa ako súrodenci radi a vzájomne si pomáhajú,“ usmieva sa a dodáva na záver: „To je môj názor a ak sa situácia v našej spoločnosti nezmení, mladí budú doma na podporách, pracovať za smiešne mzdy a robiť ťažké, podradné práce v zahraničí, len aby si zarobili a osamostatnenie i založenie rodiny bude v nedohľadne. Kým mi zdravie a jasný úsudok slúži, svojim deťom pomôžem, lebo viem, že raz mi to vrátia. Snažila som sa a naďalej sa snažím učiť ich dôverovať samým sebe a pomôcť jeden druhému.“
Dôvod je buď finančný, štúdium, alebo láska
Erika (47) zo Sabinova má 28- a 26-ročného syna a 24-ročnú dcéru
„Viem, že raz deti odídu a ostanem doma sama s partnerom. Na jednej strane sa na to teším, že konečne budeme sami, bez starostí, menej varenia, menej výdavkov na domácnosť, celý byt len pre nás. No hneď potom mi napadne myšlienka – sami? Čo s voľným časom, kto ma bude doma čakať, keď manžel nebude doma? S kým sa porozprávam? Budem vedieť variť v malom množstve?“ vraví Erika, ktorej hneď napadajú aj tie tienisté stránky odchodu detí z domu.
„Preto môj názor na ich osamostatnenie je taký dvojaký. Na jednej strane chcem, aby sa osamostatnili, no súčasne si prajem, aby to nebolo až tak skoro. Bude mi chýbať napríklad pochvala jedla od viacerých a tiež je dobré podeliť sa o domáce práce a povinnosti.“
A čo je podľa Eriky hlavným dôvodom, prečo sú deti tak dlho s rodičmi? „Dôvod je buď finančný, štúdium, alebo láska. Mladý človek, dieťa priemerne či skôr podpriemerne zarábajúceho rodiča, musí mať dobrú a stálu prácu, to trvá aj 5 až 8 rokov, v ktorej primerane zarobí, aby si mohol zobrať hypotéku na byt. Musí ukončiť denné vysokoškolské štúdium, ktoré je 5-ročné, ale diaľkové vysokoškolské štúdium môže trvať aj 7 rokov. A my rodičia od detí očakávame, že ukončia školu, dobre sa zamestnajú, a preto ich všemožne podporujeme, financujeme a trpezlivo čakáme. Chápeme, že je tu z ich strany aj mierne využívanie rodičov a predlžovanie si mladosti a bezstarostnosti, ale z lásky k nim sme ochotní to trpieť. Nie sme v tom sami, vidíme okolo seba ďalších rodičov, ktorí žijú s dospelými deťmi.“
Ako vraví Erika, niekedy je ťažké vedieť s dospelými deťmi vychádzať, rozprávať sa s nimi, vyžadovať od nich niečo. „Doba sa zmenila, ja v ich veku som bola vydatá, mala som svoju domácnosť a malé deti. My sme odchádzali zo spoločnej domácnosti s rodičmi skoro, a teraz čo, keď naše deti nechcú, respektíve nemôžu, pretože im to finančná situácia nedovoľuje? Máme naše deti vykázať z domu či len trpezlivo čakať, že raz to príde? Podľa mňa dobrý rodič skôr čaká.“
Zdroj: Shutterstock
Nejedna mama sa pýta, či majú deti vykázať z domu alebo radšej čakať, kedy to príde.
ANKETA
Čo si myslíte o bývaní s rodičmi?
Monika (51)
Nikdy som neriešila, prečo v ostatných rodinách majú deti doma aj vo vyššom veku. V mojom prípade je to asi z dôvodu neúplnej rodiny a pocitu chrániť dieťa aj seba. Pôvodne som sa vyhrážala, že v osemnástich pôjde z domu, nech sa naučí samostatnosti. Teraz je fajn, že býva so mnou, aj keď má 28. V každom prípade by si mali deti žiť svoj život. Ja som však nedobrá vzorka, považujem sa za kamoško-mamu.
Zdroj: Shutterstock
"V mojom prípade je to asi z dôvodu neúplnej rodiny a pocitu chrániť dieťa aj seba."
Michal (29)
Ja som odišiel z domu, keď som mal 26, pretože mi začalo byť doma už „tesno“. Býval som s rodičmi a dvoma mladšími sestrami, s ktorými som sa musel deliť o izbu. So sestrami mám dobrý vzťah, no chcel som sa už osamostatniť. Momentálne bývam v podnájme, no považujem to za najlepšie, čo som mohol urobiť. Prinieslo mi to do života len pozitíva. Viem, že vždy môžem prísť domov na obed, no keď prídem k sebe, mám tam svoju pohodu. Som sám sebe pánom a tak som spokojný.
Zdroj: Shutterstock
"Býval som s rodičmi a dvoma mladšími sestrami, s ktorými som sa musel deliť o izbu."
Lucia (28)
Od rodičov som odišla po ukončení vysokej školy na druhý koniec Slovenska. Bola som plná očakávaní, tešila som sa na niečo nové, ale zároveň som mala aj obavy ako každý človek, ktorý prechádza v živote nejakými zmenami. Doma som bola zvyknutá pomáhať s domácimi prácami, ale je to iné, ako keď človek žije sám a nikto po ňom riady neumyje keď „nemá čas“.
Pre mňa to malo veľa výhod a som rada, že som sa osamostatnila, hneď ako som začala pracovať a stala sa nielen finančne nezávislou. Aj po pár rokoch, keď som sa vrátila na istý čas k rodičom, som si vyčlenila poličky v chladničke a skrinkách, aby som si naďalej nakupovala, varila, prala a starala sa o seba sama. Mama sa s tým zo začiatku nevedela stotožniť, nechápala, prečo to tak chcem, keď doma je navarené, nakúpené, ale časom si zvykla. Je pravda, že bývanie s rodičmi znamená oveľa viac ušetrených peňazí, ktoré sa dnes určite zídu, a každý má rád, keď sa oňho niekto stará. Poznám veľa mužov aj po tridsiatke, ktorí čakajú, že sa osamostatnia, až keď budú mať s kým, ale neuvedomujú si, že máloktorá žena túži po mužovi, o ktorého sa stále stará jeho mama.
Ja ako žena, ktorá je schopná fungovať sama, si budem intuitívne hľadať partnera, pre ktorého budem rovnocennou partnerkou a nie náhradou za jeho mamu.
Zdroj: Shutterstock
"Poznám veľa mužov aj po tridsiatke, ktorí čakajú, že sa osamostatnia, až keď budú mať s kým."
Barbora (28)
Osobne si myslím, že sa to nedá špecifikovať na konkrétny vek. Akože niekto dovŕši 19 rokov, je po strednej, alebo má 25 rokov a skončil vysokú školu – tak choď. Závisí to od osobnosti každého človeka, výchovy. Napríklad ja by som odišla z domu už dávno, ale nedovolí mi to svedomie a vedomie toho, že mama sa o mňa starala a keďže je sama bez partnera, nechcem ju nechať samu.
Rodič dieťaťu povie, nech ide, že mu nevadí samota, ale myslím si, že nikto v skutočnosti nechce ostať sám. Určite sa nájdu aj takí mladí, ktorí zneužívajú rodičov. To však nie je môj prípad. Chcem zostať s mamou, aby nebola sama. Chcem sa teraz starať ja o ňu.
Zdroj: Shutterstock
"Rodič dieťaťu povie, nech ide, že mu nevadí samota, ale myslím si, že nikto v skutočnosti nechce ostať sám."