Po 2 deťoch sa narodil syn s postihnutím: Muž ju za to opustil, no najhoršia vec ju LEN čakala

Julku som spoznala pri nástupe na pedagogickú školu. Študovali sme vtedy rovnaký odbor vychovávateľstvo. Bližšie sme sa spoznali už v prvých dňoch nášho štúdia.

Už počas prvých mesiacov nášho štúdia som spoznala jej neskutočne dobrú povahu, každému chcela len pomáhať. Všetci v kolektíve sme si ju vďaka jej výnimočným vlastnostiam veľmi obľúbili.

Po skončení štúdia sa vrátila domov, no čoskoro sa vydala za Karola a začala bývať s manželom v meste. Neskôr si tam kúpili dom. Julka pracovala ako vychovávateľka na základnej škole. Boli šťastní.

Julke sa čoskoro narodil syn, ktorý dostal meno po svojom otcovi Karol. Po vyše roku sa im narodila dcéra Ivanka. O štyri roky čakala Julka ďalšie dieťa, teda tretie, ako si s manželom aj naplánovali už pred svadbou, chceli tri deti a vytvoriť si krásnu šťastnú rodinu.

Ako to už býva, šťastie vie byť iba krátke. Julke totiž lekár pri návšteve oznámil, že dieťa, ktoré čaká, bude postihnuté.

I napriek tejto diagnóze sa k tomu Julka postavila tvrdo, že nič sa nedá robiť, budú vychovávať aj postihnuté dieťa, ktoré bude len ich.

Po narodení postihnutého chlapca, ktorému dali meno Stanko, to jej manžel nevydržal a odišiel od nich, nechcel sa pozerať na také dieťa. Julka sa ani v tejto ťažkej situácii nikdy nevzdala. Po rokoch sa vrátila do práce a naďalej pracovala ako hlavná vychovávateľka, čo bolo náročné.

Pretože bol Stanko na vozíčku, vozila ho každé ráno do školy. Ako sama vždy hovorila, nikdy by ho nedala do žiadneho ústavu, radšej by zostala doma a postarala by sa oňho. Týmto svojím správaním bola Julka v očiach všetkých nás, pedagogických zamestnancov, skutočne výnimočným človekom.

Roky pomaly išli jeden za druhým. Dcéra Ivanka sa vydala a založila si vlastnú rodinu. Syn Karol bol tiež veľmi šikovný. Po skončení vysokej školy si založil svoju firmu.

Keď sa už zdalo, že všetko je ako-tak v poriadku, vtedy sa Julka dozvedela tú najhoršiu správu, akú môže matka dostať, že jej syn Karol, je vážne chorý, má leukémiu. O rok nato zomrel. Synova smrť Julku nesmierne zasiahla, načas jej zmizol z tváre úsmev, ale pozbierala všetky sily a išla ďalej, veď tu mala postihnutého Stanka, ktorý potreboval jej pomoc.

A tak Julka dala v práci výpoveď a naplno sa začala venovať svojmu Stankovi a svojim vnúčatám. Kúpila si väčšie auto, kde môže Stanka s vozíčkom pekne naložiť a plánuje spoločné výlety či pobyty v kúpeľoch.
Aj keď pri spomienke na syna Karola, jej vždy vybehnú slzy, vidno, že je spokojná, lebo pomáha tým, ktorí jej pomoc najviac potrebujú. Kiežby takých výnimočných ľudí bolo medzi nami čoraz viac. Práve teraz, keď sa blížia vianočné sviatky, sviatky pokoja, mieru a radosti.