Adriana našla šťastie za hranicami Slovenska: Aký je život v Luxembursku? Na toto nedá dopustiť

Adrianin manžel pracuje vo finančnej oblasti a možnosť pracovať v mekke finančného sveta ho veľmi lákala. „Rozhodli sme sa, že využijeme okolnosti, a presťahovali sme sa do Luxemburska, ktoré sa nachádza presne v polovici medzi Slovenskom a Írskom.“

Luxembursko leží v srdci Európy a cítiť v ňom vplyv francúzskej, nemeckej aj belgickej kultúry. Adriana vraj kultúrny šok nezažila, ale keď sa ocitla s malým dieťaťom v krajine, kde nikoho nepoznala a nehovorila ani jedným z úradných jazykov, bojovala najmä s pocitmi samoty. „V oblasti, kde sme bývali, bolo síce mnoho krásnych ihrísk, no tie zívali prázdnotou. Chýbali mi centrá či kaviarničky s detskými kútikmi, aké fungujú na Slovensku.“

Materská dovolenka sa začína dva mesiace pred termínom pôrodu, ale bábätká už ako štvormesačné nastupujú do jasličiek. Aj Adriana nastúpila do medzinárodnej firmy, keď mala dcérka rok a pol. „S nástupom dcéry do predškolského zariadenia sme si museli zvykať na široké spektrum chorôb, mala som pocit, že na Slovensku sa mnohé z nich už ani nevyskytujú. Čo ma zaskočilo, bolo, že ich legislatíva umožňovala ostať s chorým dieťaťom doma iba trikrát do roka na dva dni. Bolo veľmi náročné skĺbiť pracovný život s rodinným, keď som okolo seba nemala blízkych.“

Postupne si však našla nových priateľov, ale po večeroch sa musela trápiť s francúzskou gramatikou. Aj preto sa rozhodla, že nájde Slovákov, ktorí sú na tom podobne ako ona. „Založili sme združenie Slovaks in Luxembourg, ktoré už niekoľko rokov vytvára možnosti na stretávanie sa rodákov a dokonca dnes prináša do Luxemburska kus slovenskej kultúry v podobe divadelných predstavení, koncertov, vernisáží a podobne. Nedávno sme založili detský folklórny súbor a najnovšie aj knižný klub,“ vymenúva úspechy, na ktorých sa podieľala.

„Neriešim, či Luxembursko je, alebo nie je našou finálnou destináciou na bývanie. Viem si predstaviť, že tu zostarnem a raz budem cestovať po svete za svojimi deťmi. Je to môj druhý domov,“ vysvetľuje Slovenka, ktorej dcéry hovoria plynule aj po slovensky a cítia sa byť Slovenkami. Určite je to aj preto, že každý rok sa na Slovensko vracajú a spoznávajú svoju vlasť.

„Toto leto je pre mňa špeciálne aj preto, lebo mi vyšla zbierka poviedok Mimóza,“ prezrádza so šťastným úsmevom. „Obsahuje poviedky, ktoré sú rôznorodé postavami, dejom i spracovaním. Pri niektorých sa zasmejete, iné prinášajú témy odcudzenia, strachu z inakosti, problémy s komunikáciou či starosti s láskou. Téma lásky v knihe rezonuje na rôznych úrovniach, nielen na partnerskej, ale aj v podobe vzťahov medzi deťmi a rodičmi,“ vysvetľuje Adriana, ktorej v novembri vyjde ďalšia poviedka v zbierke Šťastné náhody, kde sa spojilo viacero autoriek. Projekt má charitatívny rozmer, keďže výťažok z predaja bude určený na pomoc týraným ženám.

Smutne konštatuje, že pandémia zasiahla aj Luxembursko. Zažili tam obdobné zatvorenie služieb a obchodov ako na Slovensku, nosenie rúška v uzatvorených priestoroch a museli dodržiavať sociálny odstup. Vláda poslala každému členovi domácnosti päť rúšok a návod s odporúčanými pravidlami, napríklad sa obmedzili stretnutia v domácnosti najskôr na 20 ľudí a neskôr na 10 ľudí. Všetci obyvatelia nad 16 rokov dostali poukaz na 50 rúšok a poukaz pre dospelých v hodnote 50 eur, ktorý mohli využiť na ubytovanie v rámci krajiny, čím sa snažili podporiť domáci turizmus. Luxembursko patrí medzi krajiny, ktoré testujú najviac ľudí v prepočte na milión obyvateľov a plánujú otestovať celú populáciu.

Keď začne porovnávať život na Slovensku a v Luxembursku, jednoznačne vidno, že Luxembursko má peniaze, ktoré môže a chce investovať, veľa prostriedkov ide do kultúry, dopravy, športu, zdravotníctva. „Veď učitelia tu majú najlepšie zárobky v Európe. Vládne tu stavebný rozmach, nedávno otvorili novú národnú knižnicu, ktorá je nielen krásnym dizajnérskym kúskom, ale je výnimočná aj ekologickým stavebným riešením. Páči sa mi, ako ekologicky rozmýšľajú,“ vysvetľuje, že deti sa už v škôlke učia triediť odpad a veľa recyklujú.

Aj vzhľadom na ekológiu sa popularite tešia lokálne trhy, kde si môžete kúpiť čerstvú zeleninu, ovocie či vajíčka a syry od miestnych farmárov. „Za národné jedlo sa často označuje ,judd mat gaardebounen‘, jedlo pripravené z údeného bravčového mäsa a bôbu. K mojim obľúbeným jedlám patrí ,gromperekichelcher‘, v preklade zemiakový koláčik. Nájdete ho na každom vianočnom trhu, lokálnych hodoch či kultúrnych akciách pod holým nebom. Pripomína slovenské zemiakové placky, ale miestni ho jedávajú s jablkovým pyré,“ hovorí a dodáva, že vďaka pestrému zloženiu obyvateľstva sa tu dajú nájsť chute z celého sveta.

To, čo sa jej páči, je prístup k cudzincom a susedské vzťahy. „Hoci sme všetci iní, predsa len sme v mnohom rovnakí. Chodíme do práce, popoludní naháňame deti, aby si písali domáce úlohy, večer si unavení sadáme pred televízor, cez víkend vyťahujeme gril a stretávame sa s priateľmi. Možno za múrmi našich domov varíme iné jedlá než naši susedia, inak vychovávame deti, máme iné náboženstvo či svetonázor, ale keď sa stretneme na ulici, usmejeme sa, prehodíme zopár slov a len čo potrebuje niekto z nás pomoc, neváhame a zaklopeme na susedove dvere.“

Adriana má rada slovenské jedlá, aj preto ich doma často varí, ale najviac jej chýba slovenská príroda, kultúra a naše zvyky. „Luxembursko je krásna krajina a aj ponuka kultúrnych aktivít je pestrá, ale pri potulkách slovenskou prírodou mám pocit, že sa mi rozpína srdce hrdosťou pri nádhere a majestátnosti našich hôr. Luxembursko je kozmopolitná krajina a pravidelne sa v nej stretávajú kultúry a zvykoslovia rozmanitých národov. A práve preto, že som tú rozmanitosť spoznala, viem porovnávať a môžem hrdo skonštatovať, že slovenská kultúra je veľmi originálna, farebná a inšpiratívna,“ uzatvára.