Adriána vraví, že jej komunita si zaslúži byť známejšia, najmä pre uchovávanie slovenských tradícií. V Rumunsku existujú dediny, kde väčšina obyvateľov sú Slováci. Stále fungujú školy s výučbou v slovenskom jazyku. „Dokonca máme v Rumunsku aj dve slovenské stredné školy. Na univerzite v Bukurešti je možnosť študovať slovenský jazyk a literatúru. Taktiež máme kostoly, kde sa bohoslužby konajú v slovenčine,“ hovorí Slovenka žijúca v Rumunsku.
Hovoriť po slovensky sa učila sama
Keď sa pýtam Adriánky, ako je na tom so slovenčinou, odpovedá: „Môj otec je Slovák a mamka je Rumunka, doma sme sa rozprávali po rumunsky. Čo sa týka slovenského jazyka, musím sa priznať, že som samouk, pretože som nikdy nechodila do slovenskej školy. No vždy sme v rodine dodržiavali aj slovenské, aj rumunské tradície. Mama sa naučila variť bryndzové halušky, zemiakové placky, hríbovicu.“
Folklór jej učaroval
Hudba bola vždy súčasťou jej života, pretože otec je muzikant. „Jeho bubny boli moje stoličky, keď som bola malá. Folklóru sa intenzívnejšie venujem od svojich šestnástich rokov, keď som začala chodiť do slovenského folklórneho súboru. Najprv ako tanečnica, potom ako speváčka. Folklórny svet mi ihneď učaroval, a preto som sa rozhodla študovať etnológiu, aby som sa naučila robiť terénny výskum.“ Prostredníctvom výskumu, ktorému sa venuje už viac ako desať rokov, Adriána zistila veľa cenných informácií o slovenskej komunite v Rumunsku.
Spracovala ich, napísala rôzne články a publikácie. Nadšená vedkyňa postupne zbierala starodávne kroje, piesne a rôzne veci, ako napríklad železnú žehličku, maľované taniere, krosná na tkanie a mnohé iné. „Milujem chodiť na medzinárodné folklórne festivaly a som veľmi vďačná, že Slovensko nezabúda na krajanov a poskytuje nám priestor ukázať naše dolnozemské kroje, tance, spevy a obyčaje. Napríklad sa veľmi rada zúčastňujem na Krajanskej nedeli v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.“
More a Transylvánia
Adriánka mi vysvetľuje, že vzťahy medzi Rumunskom a Slovenskom boli vždy dobré. „Na základe kultúrnej dohody podpísanej po prvej svetovej vojne bolo v Rumunsku postavených veľa slovenských škôl vďaka československej finančnej podpore. Učitelia z Československa boli vyslaní na učiteľské misie do rumunských dedín s vysokým zastúpením Slovákov. Niektoré školy postavené v medzivojnovom období fungujú dodnes.“ A v čom sú Slováci iní ako Rumuni? „Povedala by som, že na Slovensku majú ľudia väčší záujem o folklórne podujatia.“ Adriánka má na Slovensku rada najmä tatranskú turistiku a horské prechádzky. V Rumunsku zasa rada chodí k moru. „Konstanca je krásne prímorské mesto.
Taktiež obľubujem Sedmohradsko, známe ako Transylvánia, pretože má svoje čaro. Keď cudzinci počujú o Rumunsku, hneď myslia na známe knieža Vlada III. – Draculu – a ja im o tom rada rozprávam.“ Podľa nej, ak sa rozhodnete navštíviť Rumunsko, nemali by ste obísť Sedmohradsko, ktoré má výnimočné kultúrne dedičstvo – krásne stredoveké hrady, baštové pevnosti, drevené pravoslávne kostoly. Taktiež má krásnu prírodu, napríklad soľnú baňu, prírodné priehradné jazerá, termálne vody, hory, kaskády. Brašov je mesto v Sedmohradsku neďaleko hradu Bran, ktorý je spojený s legendou o Draculovi. Dlhé roky bol Brašov domovom viacerých národností, preto z jeho architektúry cítiť aj saské vplyvy. A Čierny kostol je najväčší gotický kostol v Rumunsku. Názov dostal po požiari, ktorý zničil veľkú časť pamätníka.
Doktorát i vlastné CD
Ako sama vraví, všetci teraz žijeme vo veľmi náročnom období a, samozrejme, koronavírus nám zmenil život. No ona myslí vždy skôr pozitívne. „Rozhodla som sa produktívne využiť obdobie lockdownu, takže som sa sústredila na dokončenie svojich dvoch dôležitých projektov – doktorandskú prácu a vydanie svojho CD. Prácu píšem o slovenskej komunite žijúcej v Rumunsku, a to na Babešovej a Bolyaiovej univerzite v meste Kluž. S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorému som veľmi vďačná, sa mi podarí tento rok vydať prvé CD.
Nájdete tam typické piesne rumunských Slovákov, a to z regiónu Bihor. Napríklad uspávanky, balady, ľúbostné piesne, v ktorých sa spája tragický príbeh s nádhernou, ťahavou melódiou, alebo žartovné piesne, ktoré boli súčasťou kolektívnych zimných prác v domácnostiach. Všetky pesničky sú zaspievané v typickom nárečí Slovákov z regiónu Bihor. Je to archaická slovenčina. CD zahŕňa piesne, ktoré sú takmer totožné alebo veľmi príbuzné so slovenskými piesňami,“ hovorí s láskou k ľudovej hudbe.
Všade nosí svoj kroj
Adriánku ste mohli vidieť v súťaži Zem spieva, na ktorú s radosťou spomína. „Mala som krásny pocit. Dostala som veľa správ od ľudí zo Slovenska, ktorí boli prekvapení, že v Rumunsku žijú Slováci už vyše 250 rokov. Ich záujem a entuziazmus ma motivovali ešte viac sa zapojiť do propagácie Slovákov v Rumunsku. Rozhodnutie odbornej poroty poslať ma priamo do finále ma povzbudilo k vydaniu CD.“ Mladá žena žila už v rôznych krajinách, dokonca aj v Afrike, ale, ako vraví, svoju národnosť vždy nosí v duši a slovenský kroj v batožine. „Kroj je pre mňa identifikačný znak etnickej príslušnosti.
Zúčastnila som sa na medzinárodných súťažiach slovenského folklóru v rôznych krajinách. Mala som možnosť vystupovať pre Slovákov žijúcich vo Francúzsku, v Belgicku, Spojených štátoch, Poľsku, Chorvátsku, Maďarsko, Srbsku a, samozrejme, na Slovensku aj v Rumunsku. Asi je to tak, že čím ďalej som od svojich koreňov, tým viac vo mne silnie povinnosť a chuť zachovávať ich. A pevne súhlasím so slovenským spisovateľom narodeným v Rumunsku Ivanom Miroslavom Ambrušom, ktorý povedal, že byť Slovákom, to nie je iba Slovensko.“
Rumunská Veľká noc
„V mojom regióne je aj pre Slovákom, aj pre Rumunov zvykom držať prísny pôst cez Veľký piatok pred Veľkou nocou. Na veľkonočnú vigíliu Rumuni nosia košíky s jedlom do kostola, aby ich farár posvätil. Posledné roky som si všimla, že Slováci v Rumunsku si tento zvyk požičali. Hoci na Veľkonočný pondelok Slováci chodia oblievať, u Rumunov nie je taký zvyk. U nás chodia naši Slováci oblievať aj svojich rumunských priateľov, ktorí majú z toho radosť.
Spomínam si, že keď som bola malá, otec pracoval na Slovensku, ale moja mamka vždy oslávila aj katolícku Veľkú noc. Susedia sa jej pýtali, prečo slávi katolícku Veľkú noc, keď jej manžel nie je doma. Ona odpovedala, že manžel nie je doma, ale jej dcéra je napoly Slovenka, a tak sa patrí oslavovať aj pravoslávnu, aj katolícku Veľkú noc, veď sme zmiešaná rodina,“ spomína na veľkonočné sviatky z detstva.
Čo ste o Draculovi nevedeli
Dracula je fantastická knižná postava, ktorá je inšpirovaná vládcom Valašska – Vladom Tepešom, známym aj ako Vlad Napichovač. Vlad Tepeš bol trikrát vládcom Valašska, používal veľmi kruté spôsoby trestania zločincov. Zvykol do nich zapichnúť veľký bodec, a to verejne, aby všetci ľudia videli, čo sa im môže stať, ak nerešpektujú jeho pravidlá. Podľa legendy nechal počas svojej druhej vlády pri fontáne veľký zlatý pohár pre smädných okoloidúcich. Zaujímavé je, že zlatý pohár nikdy nezmizol. Ľudia nemali odvahu dotknúť sa ho práve pre povestné spôsoby trestania.
