Aj vy môžete byť šťastní a spokojní! Stačí si zvýšiť EQ

Kto má jasno v tom, čo prežíva, je víťaz! To, čo sa vie už dávno, sa posledné dve desaťročia začalo nazývať emocionálna inteligencia a skratka EQ sa stala silnou zbraňou pri hľadaní vhodných ľudí na rôzne pracovné pozície aj výnosným biznisom.

Múdrosti v citoch a prežívaní sa totiž na rozdiel od všeobecnej inteligencie (IQ) dá naučiť. Ďalší a veľmi potešujúci rozdiel medzi týmito dvoma druhmi inteligencie je v tom, že kým IQ vo vyššom veku postupne klesá, emocionálna inteligencia sa rozvíja počas celého života a s pribúdajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje! Teraz je už jasné, prečo vy, my, všetky ženy vo vašom okolí na otázku, či by chceli mať znova dvadsať rokov, zvyčajne odpovedia: Nie, iba ak s dnešným rozumom! Tak, tak, čím sme staršie, tým sme múdrejšie. Emocionálne múdrejšie. S odstupom času dokážeme oceniť každú lekciu, ktorú nám život uštedril, pretože vďaka nim sme dnes oveľa lepšie zorientované v tom, čo robiť a nerobiť, aby sa nám žilo dobre. Zároveň však neplatí, že musíme prežiť všetky možné katastrofy len preto, aby sme, s prepáčením, neumreli blbé. Emocionálna inteligencia sa dá zvyšovať aj menej bolestivo.

A ani to nie je zložité. Hoci keď siahnete po knihách o EQ, prípadne začnete tieto dve čarovné písmenká googliť, môže sa vám poriadne zatočiť hlava. Vedecká obec sa totiž momentálne dosť ostro sporí o to, ktoré charakteristiky skutočne vystihujú EQ a patria do jej definície. Handrkovanie sa o slovíčka im s radosťou prenecháme, sú to vedci a tí musia byť exaktní. My bežní ľudia si však môžeme dovoliť luxus nevedieť o tom úplne všetko a napriek tomu sa dopracovať k výsledku, ktorý využijeme vo svoj prospech. Stačí nám vedieť, že emocionálne inteligentný človek dokáže v každej chvíli presne povedať, ako sa cíti a vie, čo prežíva. Zároveň má emócie pod kontrolou, čo znamená, že nemení nálady z minúty na minútu, nerozhodí ho každá hlúposť a aj keď je nahnevaný a má chuť kričať, nevŕši sa na človeku, ktorý s tým nemá nič spoločné, ale vybaví si to pekne krásne s tým, koho sa to naozaj týka. Okolie ho má rado, oceňuje ho a rešpektuje – a to hlavne preto, že on sa takto správa k okoliu. Emocionálne inteligentní ľudia vnímajú nielen svoje prežívanie, ale aj prežívanie druhých. Tomu potom prispôsobujú všetko, čo robia a hovoria. Neznamená to však, že sú to ľudia, ktorí sa pokojne nechajú natrieť na chlieb, za každých okolností dobrí a milí. Vedia byť aj poriadne mrchy.

Chcete príklad? Tak si zoberme na paškál napríklad postavy zo Zúfalých manželiek. Bree Van de Kamp je celkom šikovná mrcha, ktorá vždy dosiahne, čo chce. Robí to jednoducho. Vie, čo prežíva, vie, čo jej prekáža, vie, čo chce a čo nechce, a rovnako vie veľmi dobre odhadnúť, ako sa cítia druhí. To potom maximálne využije vo svoj prospech. Celkom slušnou dávkou EQ sa vyznačuje aj ďalšia zúfalka, multimama Lynette Scav. Tá však na rozdiel od Bree využíva svoju múdrosť na to, aby zvládla rodinu, prácu, manželské problémy a boj s rakovinou – zvyčajne úspešne. Naopak, taká Susan Mayer je typickým príkladom ženy, ktorá toho už dosť preskákala, ale ešte asi veľa musí, aby sa konečne poučila. Z pohľadu emocionálnej inteligencie ňou emócie kývajú. Nielenže ich nemá pod kontrolou, väčšinou ani netuší, čo sa s ňou deje. Koná impulzívne, ústa jej idú rýchlejšie ako mozog a potom sa vždy dostane do nejakej nezávideniahodnej situácie. Šťastie bez záruky

Opatrne treba narábať s informáciou, že kým IQ nám šťastný život nezaručí, EQ je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v živote. Takto to pred pár rokmi formuloval autor prvej a mimoriadne úspešnej knihy o emocionálnej inteligencii americký psychológ Daniel Goleman a odvtedy sa milióny ľudí naháňajú za vyšším EQ v presvedčení, že budú až do smrti iba vysmiati. Veľký omyl a veľká dezinformácia! Aj ten emocionálne najzrelší človek je občas frustrovaný a občas smutný. Len mu to na rozdiel od menej „šťastných“ totálne nerozbúra celý život na dlhý čas. Ľahšie sa vyrovnáva so stresom a málokedy robí to, čo skutočne nechce. Nedá sa tak ľahko klamať a manipulovať. Ostatní ho majú radi, pre mnohých je vzorom a je prirodzenou autoritou. To všetko preto, lebo sa neklame v tom, čo prežíva.