Najvtipnejšie odhalenia čitateľov: Ako sa dozvedeli pravdu o Ježiškovi? Tieto príbehy vás pobavia

Vianočná ilúzia o štedrom Ježiškovi (Santa Calusovi, dedovi Mrázovi), ktorý nám nosí pod stromček darčeky, je jednou z tých najkrajších, aké existujú. A ani zistenie, ktoré skôr či neskôr príde, že to nie Ježiško, ale človek z mäsa a kostí, nás chce obdarovať a potešiť, nie je až také bolestivé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na túto tému ste nám toho, milé čitateľky, napísali viac ako dosť. Ďakujeme za vaše úprimné spomienky, nostalgické obrázky Vianoc a návratov. Je krásne, keď má človek svoje sny a predstavy. Neberme deťom tieto chvíle šťastia priskoro a nechajme ich, nech na to prídu, podobne ako vy samy. Z vašich riadkov vyšlo, že väčšina z vás si pravdu o darčekoch a Ježiškovi uvedomila do 10 rokov a neboli ste sklamané... Tak ako to teda s vami bolo?

Mamina nám povedala, aby sme ticho sedeli v kuchyni, pretože práve chodí Ježiško, tak aby sa nás nezľakol a nezabudol nám vyložiť darčeky pod stromček. Za ten čas mamina poslala tata, nech zanesie darčeky (potichu a nenápadne) pod stromček. To, že mu to kázala, sme so sestrou nevedeli. A o pár minút sme počuli veľké rachoty, buchoty. Šli sme sa pozrieť na chodbu a čo nevidíme. Tatovi všetky darčeky popadali pred dverami obývačky, kde mávame vianočný stromček. Prišlo nám to najskôr vtipné, ale potom, keď nám došlo, že Ježiško darčeky nenosí, boli sme trošku sklamané.

Jana, Pružiná

Aj ja som verila, že tie krásne darčeky pod stromček ukladá Ježiško. Na Vianoce som sa tešila, niekedy aj s predstihom niekoľkých mesiacov. Spomínam si na to ako dnes, hoci ubehlo už veľa rokov. Všade bola krásna výzdoba, voňavé koláčiky, žiarivý stromček. Svetielka a dobroty na ňom ma fascinovali a predstava, že si pod stromčekom nájdem všetko, po čom túžim, bola úžasná. Raz som sa dokonca s Ježiškom minula o malú chvíľku. Utekala som k dverám, ale už bol preč, aspoň tak mi to vtedy tvrdili rodičia. Bolo to krásne obdobie.

Hovorí sa, že klamať sa nemá, ale toto divadielko s Ježiškom robí život krajším. A kedy som zistila, že darčeky sú od rodičov? Bolo to asi po nástupe do školy. V kolektíve sa tomu človek nevyhne a detičky sú studnica rôznych informácií. No napriek odhaleniu pravdy som sa na Vianoce tešila naďalej, veď ako pre každé dieťa, boli i pre mňa hlavné darčeky – a bolo jedno od koho. V mojom veku Vianoce nevnímam tak materiálne, ako keď som bola malá. Pre mňa je hlavné, aby bola rodina pohromade a tieto krásne sviatky sme trávili spolu. Ale teším sa na to, keď aj ja budem mama a budem môcť svojim ratolestiam rozprávať o Ježiškovi.

Veronika, Trnava

Ako dieťa som aj ja vždy verila na zázraky a Ježiško bol jeden z nich. Vyrastala som v kresťanskej rodine, takže viera bola o to väčšia. Všetko mala na starosti mamina, ktorá sa s ocinom dohodla, aby nás, malých špuntov – dvojčatá, pri večeri zabával, zatiaľ čo mamina šikovne podávala darčeky zo skrine pod stromček. No ako som rástla, začala som uvažovať, ako sa Ježiško dostane pod stromček, chytro naukladá darčeky a odíde bez slova... ako sa dostal dnu, keď je okno zavreté, dvere nebuchli a všetko zostalo nepohnuté – len darčeky ležali pod stromčekom? Do toho som si spomenula, ako mamina vždy nahádže do seba večeru, aby stihla všetko pripraviť a... prišlo sklamanie. Dnes už som dospelá a viem, že Vianoce sú o milujúcej rodine a príjemnej atmosfére, kedy sme všetci spolu. Už sa teším na to, keď budem ja ako mamina držať moje deti v tej krásnej nádeji.

Andrea, Liptovské Sliače

Som mama i babka už dospelých detí. Keď boli malí, na Vianoce pred večerou ich manžel vzal do inej izby, kde pozerali, či už ide Ježiško k nám a medzitým som vložila darčeky pod stromček. No raz nám povedali, že to ja ich tam dávam, kým sú inde. Nechcela som spochybniť Ježiška a vymyslela som toto: Všetko bolo ako vždy, len som nepoukladala darčeky pod stromček v izbe, ale do veľkej škatule pod stromček vonku. Keď si deti sadli za večerný stôl, ich očká zosmutneli, darčeky chýbali. „My sme pod stromček nedali nič,“ vysvetlila som im. Potom som vyzrela z okna: „Deti, vonku niečo vidím, Ježiško mal toho asi veľa, tak vám to zhodil do záhrady.“ S jasotom vybehli von, vzali škatuľu a keď si vyberali darčeky, tešili sa: „Ježiško na nás nezabudol!“ A tak verili aj neverili a Ježiškovi sme zostali verní všetci.

Čitateľka Ivetka

Naši sa dlho snažili zakryť, že Ježiško neexistuje, ale TV bola silnejšia. V detskej relácii sa rozprávali s deťmi, kto verí na Ježiška. To bol pre mňa šok. Mala som asi 7 rokov a najprv som nechápala otázku. Potom začali rozoberať, kde ich rodičia schovávajú darčeky. Najčastejšia odpoveď - v skrini. Tak som neváhala a išla pozrieť aj ja. Presne tam boli pobalené. A tak sa mi sen o Ježiškovi rozplynul. Doteraz nechápem, prečo sa museli v detskej relácii rozprávať o takejto téme. Možno by čaro trvalo o nejaký rok dlhšie.

Čitateľka Mekýšová