Ako nám PENIAZE ZNIČILI vzťahy: Skutočné príbehy žien, ktorých muži ZBOHATLI a zmenili sa...

„Prestával sa ma pýtať na názor, o všetkom rozhodoval sám, nehovoril mi, kam chodí, s kým tam chodí, kedy príde. Vraj mám držať ‚hubu‘ a krok a byť rada, že mám takého geroja, ktorý sa stretáva s najväčšími zvieratami v tejto krajine. A dohaduje kontrakty vo verejných domoch a na všeličom fičí, aby zapadol do partie, ako som zistila neskôr. Verte mi, dievčatá, peniaze naozaj šťastie neprinášajú. Keď som podala žiadosť o rozvod, vyrevoval, čo si to dovoľujem a že ma zničí. Ruval sa o každé euro aj o priazeň našej jedinej dcéry. Keby som mala pomenovať, čo považujem za najväčšie víťazstvo svojho života, tak to, že moje dieťa, ktoré som poslednú dekádu vychovávala prakticky sama, sa kúpiť nedalo. S peniazmi nech sa gazda zadrhne.“

Dovolíme si Ivanin príbeh zhodnotiť ako výrazný happyend. Videli sme totiž na vlastné oči, ako sa v prenajatom dvojizbovom byte v rodnom meste postupne prestávala hrbiť, čoraz menej sa jej triasli ruky a do očí sa jej vracali iskričky radosti. Dýcha sa jej teraz ľahšie. Oveľa ľahšie… Poznáme však ešte jeden príbeh. Tam sa zatiaľ šťastný koniec nedeje a, žiaľ, vieme, že to vôbec nie je ojedinelý prípad. Lebo žena je málokedy ohrozenejšia viac, než keď sa jej narodí dieťa. Vypadáva z pracovného kolotoča, prichádza o veľkú časť príjmov, často sa dostáva do sociálnej izolácie a vtedy sa všeličo vyfarbí. Respektíve všelikto. Aj našej známej, hovorme jej Denisa, sa narodilo dieťa. A o dva roky ďalšie. Manželovi stúplo do hlavy, že peniaze nosí domov iba on a začal to žene dávať patrične najavo.

Napríklad tým, že od nej požadoval, aby z rodičovského príspevku prestravovala štvorčlennú rodinu a šatila seba aj deti, lebo on predsa platí hypotéku a nájomné. Rodičovský príspevok aj s prídavkami je možno päťsto eur, správne? Hlava rodiny má rada kvalitné mäso a ako si to pani manželka zariadi, je iba jej problém. Sám sebe oblečenie nakúpi, ale nech od neho tá lemra nechce, aby sa zapodieval ešte aj ňou a deťmi. A tak Denisa pečie po nociach torty. Vyrába voňavé mydielka. Maľuje na tričká. Háčkuje čiapočky pre novorodencov. Striehne na výhodné akcie v obchodoch. Nerobí to preto, že by sa pri dvoch hyperaktívnych malých chlapcoch a domácnosti, ktorá je kompletne na nej (pretože celý deň trčí doma, kým on chudák drie ako blázon), nudila. Robí to preto, že keď nie je mäso, je zle. A keď deti nemajú zimné topánky, pretože na ne jednoducho nevystalo, ani keď robila, čo mohla, musí peniaze od pána tvorstva potupne drankať a vypočuť si, čo si o nej a jej gazdovaní myslí. Do práce sa vrátiť nemôže, hlava (rodiny) je presvedčená, že deťom je najlepšie pri mame, aj keď tej sa na názor nikto nepýtal.