Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ako (ne)vychovať tyrana

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

„Zjedzte si tú gebuzinu sami!“ kričí Saška. Dieťa s tvárou anjelika pichá lyžičkou do kaše tak zúrivo, až sa rozfŕkne na celý stôl. Za „starých dobrých“ časov by Saška dostala facku a šla by spať bez večere.

Výchova bez zákazov

Saškina mama však zvolila tzv. antiautoritatívnu výchovu. Za to, čo urobila, nedostane žiaden trest, ani ju nepošlú preč od stola. Matka pokojne uprace rozhádzané jedlo a spýta sa jej: „Miláčik, čo by si teda chcela večerať?“ Saškina mama Andrea vyrástla v rodine vojaka a učiteľky. Usúdila, že matka s otcom vlastne obmedzovali rast jej osobnosti. Preto sa s manželom dohodla, že svoje deti bude vychovávať úplne inak: „V detstve som stále niečo musela alebo, naopak, nesmela, a strašne mi to prekážalo. Manžel mal podobné skúsenosti, a tak sme si povedali, že svoje deti obmedzovať nebudeme. Vyrastajú jednoducho ,free‘.“

Keď deti nič nemusia

Päťročná Saška a osemročný Jakubko teda nemajú žiaden presný denný režim. Okrem školy v podstate nevedia, čo znamená „niečo musieť“. Keď prídu zo školy a škôlky, Jakub si pustí počítač, Saška video. Keď sa skončia rozprávky, Jakub si zmyslí, že nemá hotové úlohy. Ich „slobodomyseľná“ matka ho nenúti urobiť si úlohy popoludní, keď sa chce hrať. „Prečo by sa mal učiť presne v určitú hodinu? Nechávam to na ňom,“ tvrdí. Pripúšťa však, že večer býva unavený a už mu to nemyslí, tak počíta za neho.

Jedia to, na čo majú chuť

Andrea zastáva možnosť absolútnej voľnosti aj vo výbere jedla. Jej deti nejedia veci, ktoré im nechutia. Je dokonca ochotná variť každému dieťaťu iné jedlo. „Nenútim ich jesť, keď nie sú hladné,“ hovorí pyšne, ale priznáva, že ju neustále ohrievanie podľa momentálnej chuti syna, dcéry či manžela predsa len unavuje. Jakubko, ktorý zistil, že v školskej jedálni jedlá na výber neexistujú, tak býva často hladný.

Riskantná výchova

Ak neexistujú pravidlá v rodine, ťažko môžu fungovať inde. „Free“ výchova býva často skôr výhovorkou rodičov, ktorí na deti nemajú dosť času. Metóda absolútnej voľnosti je navyše riskantná, pretože nemusí dopadnúť tak, ako si rodičia predstavujú. Vo výchove sú dôležité predovšetkým prvé tri roky života, už vtedy musí dieťa privykať určitým pravidlám. Ak sa nenaučí zavčasu poslúchať ro dičov, v škole narazí hneď v prvej triede.

Aj Andrea už občas rozmýšľa o tom, či vo svojej predstave o slobodnej výchove nezlyhala. Čoraz častejšie má pocit, že sa jej deti vymkli z rúk. „Manžel to občas psychicky nevydrží, a keď už deti neúnosne hnevajú, začne na ne hystericky kričať. Ja vlastne tiež. Ale ono to aj tak nepomôže. Asi sme to s tou ich slobodou naozaj prehnali...“ priznáva po návšteve u detskej psychologičky.

Takto určite nie!

„Tento spôsob výchovy by už skutočne potreboval zásah odborníka. Myslím si, že Saška a Jakubko nie sú vychovávaní ,free‘, ale že nie sú vychovávaní vôbec,“ komentuje Andreine metódy PhDr. Eva Sýkorová.

Psychologička je presvedčená, že príklad pani Andrey a jej (ne)výchovy by mal byť odstrašujúci: „Pre každé dieťa, obzvlášť nepokojné, je dôležitý pevný denný režim už od útleho veku. Práve ten ho môže paradoxne upokojiť, zbaviť strachov a neistôt, ktoré v sebe nosí. Malo by byť automatické, že sa v určitý čas robia určité veci a že istý čas je vyhradený na učenie, iný na hranie.

Vyberáme pre vás niečo PLUS