Alena chcela peňaženku pod stromček, no predavačka ju nechcela predať! Ten dôvod poznáme všetci

Môj brat Vilo mal oči len pre jedinú, ozaj peknú a šikovnú Alenu. Boli zamilovaní, všade chodili spolu. A keďže Vilo mal nadelený do vienka výnimočný zmysel pre humor, o zábavu bolo vždy postarané. Poznal plno vtipov a na scénkach Luďka Sobotu sme išli popukať od smiechu.   

Bolo predvianočné obdobie a Vilo s Alenou si vymysleli, že pôjdu do Prahy pokochať sa jej vianočnou atmosférou aj kúpiť pekné darčeky pre blízkych.    Alena si vymyslela, že by chcela novú koženú peňaženku. Tak hybaj zháňať peňaženku. Bolo to ešte v období, keď boli koruny, takže si určili cenu do tisíc korún, no nič sa Alene nepáčilo. Ani lacné, ani drahšie. Pochodili celú Prahu aj mimo centra mesta. Vilovi to už začínalo liezť na nervy. Kde bola romantika, kde príjemné posedenie pri káve v pekných reštauráciách? Nič nebolo.

Deň ubehol rýchlo, začalo sa stmievať a obchody mali záverečnú. Zrazu zbadali obchodík s koženou galantériou. O desať minút zatvárali. Alena vbehla dnu a, hľa, pekná peňaženka, ktorá jej hneď padla do oka. Prezrela si ju, stála skoro tritisíc českých korún, vyrobená bola v Taliansku. Jemná voňavá koža, krásna farba. Prosebný pohľad hodila na Vila, či jej ju kúpi. Ten už by dal aj päťtisíc, len nech sa už skončí toto trápenie.

Tak ju chceli zaplatiť, keď pani predavačka Alenu šokovala, že už má urobenú uzávierku na kase, a teda jej ju nemôže predať. Alena sa síce ohradila, že ešte nie je osemnásť hodín, no predavačka trvala na svojom. Alena penila, Vilo ešte viac. Navrhol jej, že po ňu prídu zajtra ráno. Alena sa upokojila, pekný večer bol však v nedohľadne. Obaja boli unavení, zaspali hneď pred televízorom.

Ráno Vilo dúfal, že pôjdu po tú nešťastnú peňaženku. No Alena vyhlásila, že ona už do toho obchodu viac nevojde. Že nedá zarobiť tej hlupani, ktorá mohla parádne zvýšiť svoj obrat. A bolo po darčeku.

Keď sa vrátili domov, Vilo mi porozprával celý príbeh o peňaženke. Navrhla som, že pôjdeme do mesta, či niečo podobné nenájdeme. Našťastie rýchlo sa nám podarilo nájsť krásnu peňaženku, slovenský výrobok z jemnej kože v krásnom darčekovom balení. Azda sa jej bude páčiť...

Keď k nám prišla  Alena ešte pred sviatkami, spýtala som sa jej, či si už nejakú našla. Odvetila, že má novú. Ukázala mi ju. Obyčajná, akoby pánska peňaženka so sponou a s priehradkou na drobné. Bola o ničom.

Prišiel Štedrý deň. Mladí prišli k nám a po vianočnej večeri sme si rozbaľovali darčeky. Vilo naschvál napísal na darček pre Alenu moje meno. Keď som ho rozbalila, Alena len pokukovala, peňaženka sa jej veľmi páčila. Trochu smutne povedala, že takú by chcela aj ona. Vilo ju naťahoval, že veď si už kúpila inú. Ale ja som sa smiala, lebo vnútri bola vianočná kartička. „Pre milovanú Alenku od Vila.“ Alena žiarila šťastím a konečne mala srdce na mieste. Nevedela, komu má ďakovať. Či Vilovi, alebo mne. Komu? No veď Ježiškovi.

Ak aj vy ste prežili zaujímavý príbeh, podeľte sa s ním na emaili: novycasprezeny@novycasprezeny.sk a my vám zaň pošleme krásne knižné novinky. Ďakujeme, že tvoríte obsah spolu s nami!