Alena komunikuje s anjelmi: Ako si ich viete privolať do života? Z tohto budete mať zimomriavky

Pani Alena sa narodila dvadsiateho deviateho, je to číslo, ktoré naznačuje ťažkosti v živote, ale keďže všetko v živote je vyvážené, narodila sa v nedeľu a to zase naznačuje šťastie. „29. je deň, ktorý v sebe skrýva neprehľadnosť. Je to jeden z najťažších dní, čo sa týka dátumu narodenia. Taký človek sa musí pochopiť a nájsť sa vo svojom vnútri, v podstate musí vnútorne dospieť. Niekedy to trvá veľmi dlho, a tak ľudia narodení 29. na iných pôsobia nerozhodne a niekedy až skratovo,“ odhaľuje to, čo určilo jej cestu.

„Dostala som však dar zvládnutia a šťastia, lebo som sa narodila v nedeľu. Tento dar spôsobil, že veľakrát som si na niečo pomyslela a zrazu sa to stalo, stretla som človeka, ktorý mi vysvetlil otázky, na ktoré som myslela a nemala odpovede.“

Vyrastala v čase a rodine, kde bolo zvykom pomodliť sa večer pred spaním, a tak strážni anjeli boli súčasťou jej života odjakživa. Navyše pred 22 rokmi sa nachádzala vo veľmi ťažkom a smutnom období, keď sa jej súkromný život zmenil. „Po 17 rokoch, z môjho pohľadu šťastného vzťahu, sa manžel zamiloval do našej spoločnej priateľky. V tom období som začala podnikať a nemala som toľko času na rodinu. Manžel odišiel a dodnes sú spolu, ja som zostala so synom sama a po psychickej stránke som to vôbec nezvládala.

Ale nesiahla som ani po liekoch, ani po alkohole, len som začala čítať viac kníh o anjeloch. Je smiešne, že v tom období bola moja obľúbená kniha tá kreslená od Jeana Effela Stvorenie človeka. Je taká krásna a vysvetľuje, ako pomáhajú malí anjeli, ako im čertíci robia zle a že každá dobrá vec má aj iný, horší protipól. Na základe toho som pochopila, že hranica medzi dobrom a zlom je veľmi krehká a je len na nás, čo si vyberieme.“

A v tom ťažkom životnom období, v jeden veľmi náročný deň zaspala a mala živý sen. „Pristúpil ku mne archanjel Michal a povedal mi, že sa už nemusím báť a strachovať, že on vždy bude stáť pri mne, chrániť ma a bude mi pomáhať. Ten sen bol taký živý, že som sa hneď posadila na posteli a nedokázala som sa zorientovať, či to bola skutočnosť alebo len sen, ale odvtedy sa môj život zmenil k lepšiemu. Od toho momentu som začala komunikovať s anjelmi,“ prezrádza zlomový bod. A nebolo to len raz, čo ju zachránili anjeli.

„Keď som sa znovu sklamala, lebo som príliš dôverovala niektorým ľuďom a nakoniec som prišla takmer o všetko, znovu mi pomohli tí okrídlení zhora. Zistila som, že človek má veľmi málo skutočných priateľov a že rodina je to najdôležitejšie, čo od života dostávame. Mala som syna a sestru, o ktorých som sa mohla oprieť. S odstupom času som rada, že aj keď to veľmi bolelo, prečistili sa moje vzťahy. Začala som si vážiť iné veci ako predtým,“ rozpráva, ako spracovala svoje bolesti.

Alenka po svojich skúsenostiach tvrdí, že anjeli existujú. „Niekedy sú len v podobe akýchsi trblietok, inokedy v podobe holubích pierok alebo sú tam, kde by sme ich nečakali. Niekedy ich vidím v modrastých odtieňoch a niekedy v podobe ľudí, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť, alebo sú aj v podobe zvieratiek, ktoré nám dávajú lásku a ukazujú vďačnosť a radosť z maličkostí,“ tvrdí a dodáva, že vždy trpezlivo čakajú, kedy ich požiadame o pomoc. A niekedy nemusíme ani žiadať, stačí, že niekto, kto nás vypočuje, požiada za nás. „Je to fantastický pocit, keď viete, že niekto na vás dohliada a chráni vás.“

Samozrejme, mnohých zaujíma, ako si môžu anjelov privolať do života. Alenka si myslí, že nič také netreba. „Každý z nás má svojho strážneho anjela už od narodenia, niekedy je to náš nebohý príbuzný, ktorý nás mal rád a teraz sa nám snaží pomôcť, preto anjelov nemusíme privolávať, stačí sa s nimi porozprávať. Oni sú šťastní, že môžu pomôcť.“ Mnohí chcú počuť, ako sa volajú, a poznať ich presnú podobu, ale Alenka mnohých prekvapí: „Je na každom z nás, ako si ho predstavíme. Či už ako konkrétneho človeka, ktorý nám v ťažkej chvíli pomôže a poradí, alebo to bude len pocit a pokoj v duši.“

Keď si predstavíte maľby slávnych autorov – či už Michelangela v Sixtínskej kaplnke, alebo obrazy svätých –, anjeli sú vždy krásne usmievavé bytosti s nežným úsmevom a tváričkou. Podľa Alenky sú to iba predstavy autora obrazov. Ako ich vníma ona? „Pre mňa sú to často záblesky, kde by som ich nečakala, ale často ide o vnútorný pokoj po ťažkom dni alebo mám pocit, že sa niečo okolo mňa mihlo, a tiež cítim vôňu. Je to celkom iná vôňa, ktorá ma upozorňuje na ich prítomnosť. Ale u každého to môže byť iné. Prístupné a prispôsobené tomu jeho svetu.“

Verí, že podnety od anjelov prichádzajú vždy, keď to najviac potrebujeme. „Keď som sa znovu ocitla v zlomovej situácii a sklamali ma ľudia, ktorým som verila, dostala som od syna knihu, ktorá mi bola veľkou oporou. Bol tam príbeh chlapca, ktorý zomieral na rakovinu, ležal v nemocnici a lekári a sestričky nechápali, ako môže v takom ťažkom stave mať dobrú náladu. Raz to vysvetlil lekárovi, že ráno poprosí anjelov o pomoc pre chorých, kamarátov aj pre seba a svojich blízkych a večer mu rozprávajú zážitky, čo zažili a ako pomohli. Preto vždy odporúčam, aby sa ľudia nebáli poprosiť anjelov o pomoc, lebo vždy ju dostanú.“

Anjeli podľa Alenky nie sú vypočítaví, nič nechcú za to, že pomáhajú, práve naopak, sú vďační za to, že ich potrebujeme. „Aj v tejto súčasnej situácii, keď musíme prehodnotiť veľa vecí vo svojom živote, keď nás ohrozujú nečakané veci, je viera to najsilnejšie, čo máme a môžeme od anjelov dostať. Bez viery sa nedá žiť. Anjeli sú medzi nami a odporúčam, aby sme ich oslovili, a budú nám pomáhať. Sama som sa znovu presvedčila o ich pomoci.

Nemohla som veštiť tri a pol mesiaca a vždy sa našiel niekto, kto mi poslal rúška, zalial kvety, upravil záhradu alebo poslal veci, ktoré som potrebovala, a nikdy sa nič nestratilo, vždy to bolo s požehnaním a ochranou anjelov,“ pridáva svoje zážitky z posledného ťažkého obdobia. A na záver dodáva: „Vážme si, čo máme. Priateľov, ktorí sú tiež anjelmi, ľudí, ktorí nás trpezlivo vypočujú a poradia. A hlavne, teraz je čas na rodinu. Nejako sme na ňu zabudli. Často žijeme len vo virtuálnom svete a prestali sme sa radovať z maličkostí v tom reálnom. Je čas osloviť tých malých okrídlencov, nech vrátia do nášho života istotu a radosť. Každému z nás sa bude ľahšie žiť s vedomím, že niekto ho chráni a pomáha. Ja v nich verím a som rada, že ich mám.“