Alenin muž sa vrátil zo zahraničia a vtedy to začalo: Koronavírus nás zastihol nepripravených!

Na jednej strane nesmieme prepadnúť panike, na druhej nezľahčujme situáciu a dodržiavajme zavedené pravidlá. Ako to zvládnuť?

Nikdy sme nezažili v našom bezpečnom svete takýto nápor neistoty, narušenie bežného života a strach o svoje zdravie i zdravie blízkych. Každý deň sledujeme správy a zatiaľ to nevyzerá, že by počet nakazených mal klesajúcu tendenciu alebo že by sme to mali pod kontrolou. Nie sme zvyknutí vzdávať sa svojho komfortu, nezažili sme vojnový stav, na rozdiel od starších generácií, obmedzovanie sa v hocičom je pre nás ťažké.

Nečudo, že v tejto situácii, ktorú nikto nečakal, sa ukazuje, ako kto zvláda, respektíve nezvláda tlak nečakaných udalostí. Pozitívne však je, že sa v oveľa väčšej miere ukazuje ľudská spolupatričnosť a kreativita. Ľudia si oveľa viac pomáhajú a v nútenej izolácii prichádzajú s celkom nečakanými riešeniami a „zlepšovákmi“. Opýtali sme sa aspoň niekoľkých z vás, ako prežívate túto krízu, a na ďalších stranách nájdete tipy, čo robiť v tejto situácii.

Momentálna situácia okolo koronavírusu sa osobne dotkla Aleny s rodinou. Všetko sa začalo po príchode jej manžela z pracovnej cesty v zahraničí. Najskôr pocítili silné emócie zo šťastného návratu, ktoré však po pár hodinách vystriedalo vytriezvenie. Podľa vtedajších aktuálnych správ a odporúčaní ten, kto sa vrátil zo zahraničia, musel nastúpiť do povinnej karantény. Týkalo sa to aj jeho rodinných príslušníkov. Podľa Aleniných slov nastal boj so zamestnávateľmi, ktorí sami nevedeli, ako reagovať na túto novú situáciu, ktorá nastala. Zároveň bojovali s lekárom. A samozrejme, riešili bežné veci – spraviť zásoby, aby bolo z čoho variť pre štvorčlennú rodinu.

Alena mala plnú hlavu starostí, napríklad vymyslieť niekoľko chodov na obdobie dvoch týždňov. No i situácia doma v rodine bola ťažká. „Nastali prieky so synmi pubertiakmi, ktorí celú situáciu veľmi zľahčovali,“ smutne konštatuje Alena. „V prvý deň izolácie bol dom plný hádok a nervozity. Každý akoby si musel v sebe vybojovať nejaký pocit istoty počas našej karantény.“ Strach, neistota, nespokojnosť, možno i pocit určitej krivdy u detí i dospelých, ktorí nechcene boli väzňami vo vlastnej domácnosti, to všetko boli pocity, ktoré sa odohrávali vnútri členov rodiny. No krok vpred bolo zmierenie sa so situáciou. Alenin starší syn pociťoval nespokojnosť s tým, že v čase, keď si začínal budovať kariéru, nemohol zo dňa na deň odísť do práce. Našťastie školopovinný syn mal možnosť plniť si úlohy online.

Poctivo vypracovával zadania, ktoré mu následne kontrolovali. Všetky veci, ktoré boli predtým bežné, si museli zariadiť cez internet alebo telefón. „Keď sme sa ako-tak psychicky stabilizovali, začali sme vnímať domácnosť, v ktorej sme uviazli na 14 dní. Čas sme si krátili kartami, varením, pečením domáceho pečiva a triedením nepoužívaných vecí. Našli sme neprečítané knihy, na ktoré dovtedy nebol čas, a dni sme trávili na balkóne, kde popoludní svietilo slniečko. To sa vraj nekamaráti s koronavírusom,“ spomína Alena. Celá jej rodina pocítila na vlastnej koži strach a obavy z nákazy. Čas, ktorí strávili v izolácii, nebol jednoduchý, no prinieslo to i výhody či už každému ako jednotlivcovi, alebo celej rodine zároveň. Hodnoty, ktoré si doteraz vážili, sa ešte viac utužili a možno našli aj niečo viac, niečo nové, že nič nie je samozrejmé a život sa môže zo dňa na deň zmeniť každému z nás.

Mgr. Janette Šimková, životná a partnerská koučka

Čo je dobré urobiť v krízových situáciách
Krízový stav v nás vzbudzuje pocit ohrozenia, úzkosť a neistotu. Naša myseľ tomu automaticky priradí vysokú prioritu a začne sa tým intenzívne zaoberať. Tým sa aktivuje sklon k negativite, lebo hlava sa začne zapodievať problémami a vytvára negatívne emócie. O negatívnych emóciách je dobré vedieť, že tým, ako na seba strhávajú pozornosť, nás nútia vytesniť všetko ostatné. Celá naša pozornosť sa zameria iba na problém a všetko ostatné ide do úzadia.

Aby sme mohli zaujať objektívny postoj, potrebujeme vidieť celú situáciu v širšom kontexte, mať dostatok relevantných informácií a vnímať všetky súvislosti, používať kritické myslenie a zdravý sedliacky rozum. Udržať si odstup a nadhľad dokážeme aj vďaka pozitívnym emóciám, lebo nám umožňujú mobilizovať zdroje na riešenie problémov. Zamerať sa na pozitívne aspekty situácie má tú výhodu, že nám to prináša potrebnú energiu a elán na zvládnutie ťažkostí, ktorým čelíme.

Napríklad začínajte ráno s otázkou: „Ako môžem do dnešného dňa aktívne priniesť viac pozitívnych chvíľ? Ako sa z neho môžem viac tešiť? Čo viem urobiť pre blízkych, aby boli v pohode aj oni?“ Ide o maličkosti, nemusí to byť nič veľké. Tvorí to potom „materiál“ na tréning vďačnosti, keď si večer zosumarizujeme tromi vetami, za čo sme v ten deň vďační.

Ak nahradíte zvyčajné povzdychnutie „Čo ma dnes zase čaká!“ týmito otázkami, prinesie to rýchly efekt, lebo pozornosť sa zameriava na to, čo sa dá robiť, namiesto na lamentácie a sťažovanie sa.