Na skusy do sveta najprv poslala svoju polovičku. Dušan prišiel na ostrov prvý raz v novembri 2007 s jasným cieľom – Medzilaborčania si túžili finančne prilepšiť. Keďže sa mu darilo a rodina chcela byť pokope, Alena nezaváhala. Na život bez stresu si v metropole Reykjavík spolu so synom i s dcérou rýchlo zvykli.

Šéfovia nemajú úľavy

Rovnocennosť a rovnoprávnosť je to, čo Slovenka cíti všade okolo. Akoby sa tieto atribúty priam vznášali v povetrí. Rodičia k tomu vedú svoje ratolesti doma a taktiež na to prihliadajú aj učitelia v školských zariadeniach. Naopak, nadradenosť Islanďania vraj vôbec nepoznajú. „Na ostrove sa nevyká, všetci sme si rovní. Ak máme napríklad posedenie v práci, každý si vyberie, s čím pomôže. Ak napríklad riaditeľ chce upratovať alebo umývať riad po skončení akcie, bez problémov sa činnosti ujme. Nikomu ani len nenapadne, aby to urobil za neho, a najmä on úľavy ani nečaká,“ vraví milovníčka grilovačiek na otvorenom ohni.

Krajina na Islande vyzerá ako tie z fantasy filmov.
Krajina na Islande vyzerá ako tie z fantasy filmov.
Zdroj: archív A. H.

Angličtina je samozrejmosťou, islandčina plusom

Islanďania si nezakladajú na prehnanom imidži, netrápi ich ani, či sa napríklad deti v škôlke hrajú v peknom interiéri, a už absolútne neriešia dochvíľnosť. Dôraz kladú na iné. „Keď som išla prvýkrát na oslavu, dôkladne som zvažovala, čo na seba. Nakoniec som zistila, že tu si na to nikto nepotrpí. Uprednostňujú pohodlnosť. Čo sa týka školských zariadení, podstatné sú vedomosti a zručnosti, ktoré učiteľ podá ďalej. Preto jeden vyučujúci v škôlke má na starosti štyri, maximálne osem detí. Ak sú dievčatá alebo chlapci so zdravotnou odchýlkou integrovaní medzi zdravými, automaticky je v triede pedagóg navyše,“ približuje spôsob fungovania materských škôl rodená východniarka. Sama v jednej z nich pracuje. Začínala ako učiteľka, ale rokmi sa vypracovala. Momentálne je vedúcou oddelenia a súčasne projektovou manažérkou. Má teda na starosti rozdelenie práce pre svojich kolegov a zaoberá sa tiež zavádzaním nových metód do vyučovania. Okrem angličtiny musí preto ovládať islandčinu.

Pracuje v škôlke a má na starosti aj zavádzanie inovácií do vyučovania.
Pracuje v škôlke a má na starosti aj zavádzanie inovácií do vyučovania.
Zdroj: archív A. H.

Fjordy, mach i vodopády

Aby krajinu, do ktorej sa v roku 2010 presťahovala, poznala čo najlepšie, každú voľnú chvíľku s rodinou využívala na to, aby ju krížom-krážom prejazdili. Preferovali miesta, ktoré turisti skôr obchádzali alebo o nich nevedeli. „Keď sme spoznali čaro vodopádov, rozsiahlych kaňonov, fjordov, videli sme polárnu žiaru a dotkli sme sa jemnučkého islandského machu, chceli sme sa o zážitky podeliť s ostatnými. Preto sme si otvorili cestovnú kanceláriu a sprevádzame najmä Slovákov a Čechov, ale aj iné národnosti,“ pokračuje naša krajanka. Pred štyrmi rokmi začínali s jedným mikrobusom, dnes ich majú dva. Rodinný biznis je dobre rozbehnutý. Kým pán Dušan sa stará o bezpečnosť na cestách, jeho manželka návštevníkom rozpráva všetky zaujímavosti a odpovedá na zvedavé otázky.

Lyžica rybieho oleja každý deň

Zdravá strava je jedna z mnohých vecí, na ktorej si zakladá nielen vláda, ale celá spoločnosť. Začínajú od najmenších. „Na raňajky deti dostávajú lyžicu rybieho tuku, ktorý je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, štyrikrát do týždňa jedia ovsenú kašu. V našej škôlke kuchárka dokonca pečie chlebík,“ vymenúva pani Harbistová. Zelenina a ovocie spolu s množstvom rýb i jahňacieho, morčacieho alebo hovädzieho mäsa z osvedčených chovov je to, čo domáci preferujú na tanieri.

Alenka okrem angličtiny ovláda islandčinu a je nielen učiteľka, ale aj sprievodkyňa.
Alenka okrem angličtiny ovláda islandčinu a je nielen učiteľka, ale aj sprievodkyňa.
Zdroj: archív A. H.

Uzavreté cesty maria plány

Sympatická Alena nerada plánuje. Žije skôr pre prítomnosť. Veď keď žila a pracovala na Slovensku, nikdy by jej nenapadlo, že raz skončí na Islande. Ostrovnú krajinu miluje, no doteraz si nezvykla na premenlivé počasie. „V zime mávame často silný vietor. Vtedy uzatvoria cesty a plány razom stroskotajú, lebo sa do cieľa nemáte ako dostať. Nevyhnutnosťou sú mikina, vetrovka či čiapka. Slnečné ráno neznamená, že o hodinku počasie nenaberie úplne iný ráz.“

Koronavírus sa im nevyhol

Islanďania sú však disciplinovaní. Nikto vraj nepanikári. „Všetky školy a škôlky majú vypracované plány, ako fungovať v obmedzenom režime. Rovnako aj ostatné prevádzky a služby. Podnikatelia robia opatrenia, aby ľudia dodržiavali dvojmetrovú bezpečnú vzdialenosť, v obchodných centrách môže byť naraz maximálne sto ľudí. Kto sa vracia do krajiny z ohrozených oblastí, musí rátať s povinnou štrnásťdňovou karanténou.“