Alexandra je aktívna žena: hrá a tancuje v divadle a popri tom ešte aj šije prekrásne KOSTÝMY!

Aktívnu ženu ešte ako malú fascinovali rozprávky, v ktorých sa na filmovom plátne či divadelných doskách premávali princezné v dobových šatách. „Tri oriešky pre Popolušku, Sissi, môj obľúbený Večný príbeh s Drew Barrymorovou, dodnes milujem Fantaghiró a mnohé ďalšie. Vo voľnom čase som sa na ne hrala a šatočky si donekonečna kreslila. Neskôr ma začalo fascinovať divadlo, veľmi som sa chcela stať herečkou,“ vraví o svojom sne. Na gymnáziu v Považskej Bystrici dokonca navštevovala krúžky s umeleckým zameraním a tiež šla na dramatický krúžok do miestnej ZUŠ. „Robila som pre to veľa, no na vysokú školu tohto typu ma neprijali,“ vraví a dodáva, že dnes je rada, pretože objavila cestu, ktorá ju baví oveľa viac.

Šerm ju priviedol k šitiu

Nakoniec vyštudovala marketingovú komunikáciu a popri univerzite hľadala záujmovú aktivitu trochu spojenú s herectvom a históriou. Našla historický šerm a začala aktívne šermovať a aj hrať. „V tom čase robili predstavenia na hrade Devín, ktoré sa nezaobišli bez kostýmov. Buď vám požičali kostým z ich šermiarskeho skladu, ktorý vám však úplne nesedel, pretože pri historických kostýmoch je dobré, aby boli šité na mieru, alebo ste si kostým dali ušiť, čo bolo vtedy pre mňa ako študentku drahé,“ vysvetľuje, prečo začala šiť. Hoci jej prvotiny vyzerali z pohľadu súčasnosti dosť zle, rokmi ďalšieho samoštúdia a vďaka kurzom s odborníčkou na historické kostýmy Mgr. Lenkou Pajer, PhD., a ako hovorí, po nekonečných hodinách v štýle pokus a omyl, dokázala ušiť čoraz krajšie kostýmy.

Otvorila vlastný ateliér

Po vysokej škole sa zamestnala v malej firme, no stále myslela na šitie kostýmov, a tak sa po dvoch rokoch rozhodla odísť a založila ateliér Blackbird Atelier, ktorý nájdete aj na Instagrame ako @lex.heldes. „Veď vedomosti na to, aby som brala historické zákazky, som už mala,“ vraví a hneď dodáva, že to bol ďalší omyl. Prvé dva roky akoby nežila. „Zákazky sa síce hrnuli, ale keďže som v podstate samouk s pár kurzami, väčšina vecí mi trvala dlhšie ako vyštudovanému krajčírovi. Bežne som ťahala dvanástky šitia, niekedy nočné, aby som stihla kostým dokončiť,“ objasňuje neľahké začiatky. No aj tu jej pomohla spomínaná Lenka Pajer. „Je skvelá pedagogička, úžasná krajčírka a umelkyňa. Tvorí historické kostýmy na Slovensku už dlhšie a keďže je aj vedkyňa v tejto oblasti, viem o tom prvé aj posledné. Mala som šťastie, že som ju na svojej ceste stretla,“ dodáva. Teraz už má svoj pracovný režim, čo kedy treba urobiť, aby jej ostal aspoň aký-taký čas na seba a rodinu.

Vypočujte si náš podcast:

Chce byť odlišná

Alexandra spomína i ďalšiu ženu, ktorá jej skrížila cestu, a tou je fantasy fotografka Pavlína Eliška Šotek, s ktorou sa skamarátili a na systéme barteru spolu aj tvoria. Za roky šitia, ktoré svojmu hobby, a teraz už aj práci obetovala, si vytvorila vlastný štýl v oblasti historických, divadelných a fantasy kostýmov. „Sú tvorcovia, ktorí sa zameriavajú na rekonštrukciu historických odevov do veľkých detailov. Toto ja zatiaľ nerobím. To, čo ma na tomto koníčku baví, je, že keď idem vytvoriť nejaký odev, ktorý je inšpirovaný históriou, viem doňho vniesť aj niečo zo svojich nápadov. Napríklad, keď si vezmete konkrétny historický obraz, nebavilo by ma ušiť jeho repliku, ktorá by vyzerala úplne rovnako. Ak by to nežiadal klient,“ vysvetľuje a dodáva, že je to najmä preto, že ten odev na obraze vymyslel niekto iný a ona nechce kopírovať nápady tvorcov z minulosti. „Čiže môj prístup by bol v inšpirovaní sa daným obrazom, ale minimálne pomením farebnosť, rôzne dekoračné prámiky, možno vyhodím typ okružia z obrazu a pridám iný a podobne. Tak sa s tým odevom hrám,“ vraví o inakosti svojej tvorby. Špecializuje sa na historické kostýmy od antiky až po začiatok 20. storočia, čo sa týka žien, ale čo sa týka mužov, tam sa pohybuje od antiky po rokoko.

Na Slovensku je to náročné

Jej odevy sú kombináciou ručného a strojového šitia. „Pri historických je väčšina vnútorných švíkov šitých strojovo, pretože to zvonku nevidieť. Detaily ako perličky a rôzne nášivky sa už musia robiť ručne. Celkovo však celá moja tvorba spadá do kategórie handmade, pretože vždy na začiatku pracujem s materiálom, z ktorého následne vytváram veci,“ ozrejmuje. Jej najväčšími fanúšikmi sú rodičia, ale aj babičky, deduškovia a širšia rodina. „Moji priatelia, ktorí mi pravidelne dvíhajú sebavedomie, keď sa cítim zbytočná, a ovládne ma pocit, že moja tvorba môže byť v podstate úplne hrozná. No a v neposlednom rade je to partner Milan, ktorý pri mne vždy stojí.“ Vraví i to, že živiť sa umelecko-remeselnou tvorbou na Slovensku je dosť náročné, a keď vám nevyjde projekt, do ktorého ste dali mesiac čistého času v prepočte na hodiny, nikto vám to nezaplatí.

Má mnoho talentov

Okrem šitia na zákazku sa aktívna žena, ktorá o sebe tvrdí, že má vrtuľu v zadnej časti tela, venuje spravovaniu obsahu sociálnych sietí, vytváraniu ručne písaných erbových listín pre genealogickú spoločnosť, hrá a tancuje pre divadlo Féder Teáter v lete počas víkendov a dokonca pracuje ako setupová kostymérka pre TV JOJ pre jeden slovenský seriál. „Na sklonku týždňa mi ostáva minimum času na partnera, no aj napriek tomu ma stále podporuje, pretože vie, že mám taký charakter práce a nedokážem to veľmi zmeniť,“ vraví.

Spätnú väzbu rozlišuje

Keď dostane reakciu na svoje dielo, pozerá na to, kto to hovorí, z akej pozície, aký má background a či je vôbec schopný ho konštruktívne ohodnotiť. „To, že ma chvália stovky ľudí na sociálnych sieťach, mi síce úžasne pomáha v naberaní sebavedomia a aj ma to motivuje k ďalšej tvorbe, no ani zďaleka sa to nevyrovná úprimnej pochvale, napríklad od spomínanej Lenky alebo iných umelcov, či akademikov, pretože oni presne vedia, čo všetko za tým je,“ hovorí úprimne. Inšpiráciu naberá všade, i keď to môže znieť ako klišé. „Zbadám strom, za ktorým je pekná obloha, a zistím, že je to farebná kombinácia, ktorú musím využiť.“

Má vlastnú výstavu

Jej prácu môžete vidieť na vystúpeniach historických šermiarov a tanečníkov. Zatiaľ tvoria gro Alexandriných zákazníkov. „Vytvorila som sériu historických kostýmov a benátskych masiek pre divadlo Féder Teáter pre vystúpenie La Cutrettola - dvor kráľovnej Beatrix. Taktiež ma oslovil režisér Tomáš Krištof, ktorý pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici.“ Ušila kostýmy pre jeho autorský muzikál Šialene smutný princ a vytvorila množstvo šialených kostýmov pre predstavenie Alica v krajine zázrakov. V auguste slávnostnou vernisážou otvorila svoju prvú výstavu kostýmov Z histórie do rozprávky, kde na sérii kostýmov ukazuje rozdiely medzi historickými, divadelnými, filmovými či fantasy kostýmami. Alexandra považuje za úspech, že jej sociálne siete sledujú aj mnohí skvelí umelci zo zahraničia, a to, čo vytvorí, sa im páči. „Hoci som ich nikdy nevidela naživo, je pekné, že pár sekúnd svojho času vo virtuálnom priestore venujú aj mojim dielam,“ vraví na záver.