Keď našla po rokoch otca, ten jej nadával a posmieval sa jej! Jeho partia jej urobila hroznú...

Všetko to začalo, keď som sa narodila. Mama vraví, že namiesto toho, aby prišiel za ňou do pôrodnice, môj otec zamieril do krčmy. Napriek tomu som vnímala svoje detstvo ako nádherné. S otcom sme chodili k jeho rodičom na chatu, kamarátili sme sa s deťmi, ktoré tam bývali. Môj brat lovil ryby v potoku, spomínam si, ako som v zime pomáhala susedke odmetať sneh, a máme z toho obdobia aj veľa fotografií.Dodnes na to spomínam najradšej.
Až kým si môj otec nenašiel inú ženu. No vlastne nebolo to hneď zle, aj keď sa pomery zmenili. Odišiel od nás a býval s ňou a jej synom. Brával nás však na spoločné výlety a ja som sa skamarátila aj s ním. Prišla škola, otec sa nám definitívne vzdialil a k jeho rodičom, teda našim starým rodičom, sme už museli chodiť len autobusom. Prestal nás tam brávať. Do školy som chodila rada a život plynul aj bez neho. Medzitým zomrel dedko a ja som skončila školu. Otec za nami už nechodil.

Rozhodla som sa ho vyhľadať. Mama mi povedala, kde býva, takže to nebolo ťažké. Keď sme sa stretli, porozprávali sme sa, vypili sme kávu a bolo nám dobre. Začala som za ním chodiť častejšie, ale keď som spoznala jeho kamarátov, boli ku mne zlí. Posmievali sa mi a zrazu sa zmenil, vravel mi, že som tučná, alebo mi dal peniaze a jeho kamaráti mi ich ukradli z vrecka na bunde a stali sa aj iné incidenty. Bol v partii veľmi obľúbený, ale oni boli hrozní a vyzerá to tak, že ho ovplyvnili.

No potom sa otec rozhodol predať byt, kúpiť si dom a podarilo sa mu to v zahraničí. Býval tam s dvomi psami a mal jedného kamaráta, ktorý bol ku mne dobrý, no otec vôbec. Keď som ich navštívila, celý čas mi nadával za maličkosti, potom sa mi ospravedlňoval. Po návrate domov som sa striasla zlých zážitkov a o rok som ho znovu navštívila. Býval už bez kamaráta, takže sme tam boli sami. Otec mal veľké výkyvy nálad, hulákal na mňa, škaredo mi nadával, dokonca ma zbil palicou, keď som mu povedala, že chcem kávu. Chcela som ísť hneď domov, odviezol ma a počas celej cesty bol ticho.

Pred rokom som sa rozhodla, že ho navštívim, ale len s mamou. Ani tak to nedopadlo dobre. Vrchol bol, keď chcel, aby som mu urobila cigaretu, ale ja som ju nevedela ušúľať. Hneď začal škaredo nadávať, úplne bez citu. No nedala som sa, aj ja som mu povedala svoje. To ho nahnevalo ešte viac, strhla sa hádka, bolo to hrozné. Neštítil sa ma biť. Celé leto som mala jeho vinou „pokazené“. Rozhodla som sa, že k nemu viac nepôjdem.
Mám aj nevlastného brata, je to otcov syn. Videla som ho len raz v živote. Som jeho jediná dcéra, ale má ma iba preto, aby si mal na kom vybiť zlosť, aby mal koho ponižovať a urážať. Myslím, že by sa mal liečiť. Nie je normálne, že ma bezdôvodne bije, aj keď som dospelá. V podstate mám šťastie, že s ním nežijeme a máme od neho pokoj. Toto leto som už za ním nebola, nechcem sa viac báť toho, čo mi zase urobí...