Adela vraví, že pracovala ako pedagogička na základnej škole, a aj keď ju práca veľmi bavila, po trinástich rokoch vykonávania tejto profesie sa rozhodla odísť. Neľutuje to dnes? „Až s odstupom času toto povolanie považujem za náročnejšie než vtedy. O to viac si vážim každého jedného, kto sa stará o výchovu a vzdelanie ďalšej generácie. Táto práca je ťažká, krásna, ale spoločnosťou nedocenená.“ Ako sama hovorí, možno tam treba hľadať príčinu a dôvod, prečo sa jej myšlienky začali uberať smerom osamostatnenia a investovania svojej životnej energie do niečoho vlastného.
Bojovala sama so sebou
Spočiatku jej ďalšie smerovanie nemalo konkrétnu podobu. „Stačí, ak príde prvá myšlienka, ktorú má v mojom prípade na svedomí manžel, a kocky boli hodené. V imaginárnej tabuľke s hlavičkou ZA a PROTI začala podstatne dominovať strana PROTI. Nie, nebolo mi jasné, čo to bude alebo čomu sa budem venovať. A vôbec to nebolo jednoduché. Presvedčiť samu seba, rodinu, okolie a všetkých, ktorí vás štatisticky zaradili do kolónky pedagóg,“ spomína na obdobie, keď sa rozhodovala odísť zo školstva.
Musela sa odhodlať
Mnoho dní a ešte viac nocí vraj viedla rozhovor sama so sebou a s manželom. „Ale tam sa to končilo. Veď komu povedať, že chcete odísť z práce, na ktorú ste sa teoreticky, prakticky i mentálne pripravovali niekoľko rokov? No nikomu. Až neskôr rodičom a najbližšej rodine. Môžete mi veriť, nadšení neboli, ale po tom všetkom, čím som v živote prešla, mi s obavou dôverovali. Širšie okolie striktne odmietlo môj krok, mnohí ho odsúdili, ďalší sa otočili chrbtom a len veľmi malá skupinka prijala moje rozhodnutie a podporovala ma. A takto vám vždy príde na um tá povestná veta ‚len v ťažkých chvíľach poznáš priateľa‘. A veru, tak aj bolo,“ hovorí úprimne pri spomienke na neľahké časy.
Nový zmysel života
Vraj, aby to nemala také jednoduché, potrebovala si tento dôležitý posun ešte viac skomplikovať. „Keďže sme s manželom túžili po malom voňavom drobčekovi a osud nám neprial prirodzenou cestou, tak som túto nepriazeň osudu začala vnímať ako príležitosť. Príležitosť ukončiť jedno a začať niečo iné, nové. Keďže som si mohla naplánovať počatie a tehotenstvo, chcela som to prepojiť s odchodom z práce a súčasne otvoriť svoje štúdio Adelma. Tri najdôležitejšie momenty života prepojiť a dať základy novej platforme môjho/nášho žitia, bytia. Až teraz si ešte viac uvedomujem, že to vyšlo!“ žiari šťastím a vďačnosťou mama malého Petríka.
Svoje rozhodnutie neľutuje
Ako sa jej darí v súčasnosti? „Mám najúžasnejšieho syna na svete, odišla som z práce, ktorá ma neskutočne vyčerpávala už z akýchkoľvek dôvodov, a naštartovala som krásnu budúcnosť vlastného štúdia. Svoj život a jeho smerovanie som doslova a dopísmena uchopila. Som šťastná, že som plynule a bez menších prestávok zostala na vlne vzdelávania a práce, a to prevažne psychickej, i keď som opustila, ako to všetci nazývame, istotu. Založila som firmu a vydala sa na cestu podnikateľky. A takto ľúbim všetky ingrediencie života.“
Stálo to za to
Adelka priznáva, že sa tým začal kolotoč získavania certifikácie, jedno školenie striedalo druhé a úradných kľučiek na dverách, ktoré musela stlačiť, bolo neúrekom. „Na Slovensku je ich naozaj veľa. Ale nerozmýšľate, nesťažujete sa, lebo v hlave vám ide CD s jasným cieľom. A tak to má byť.“ Neskôr prišiel deň D a ona otvorila svoje Štúdio zdravia a krásy Adelma pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, vek, úmysel, vierovyznanie, sociálne zaradenie.
Neustále sa zdokonaľuje
Iniciatívna žena vraví, že ľudia ako ona to v živote nemajú vôbec jednoduché. „Patrím medzi tých, ktorým je cudzia plytká práca a potrebujú aj to dokonalé zdokonaľovať. No časom som sa s touto skutočnosťou zmierila,“ smeje sa. „Možno by sa ľudia mohli pýtať, že v čom sa vzdelávať na pozícii kozmetičky? No ak chcete svoju prácu vykonávať najlepšie, ako sa dá, ba dokonca lepšie než vaša konkurencia, ktorá je všade okolo vás, fantázii sa medze nekladú. Ani vo vzdelávaní v odbore kozmetika.“
Opäť maturantkou
Absolvovala niekoľko klasických a kvázi miniškolení, ktoré boli nutné, ak chce byť konkurencieschopná. „V roku 2020 som sa stala oficiálnou školiteľkou LARENS PROFESSIONAL LINE a DV Elite Slovakia a momentálne študujem na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Kde, ak pôjde všetko, ako má, na budúci rok maturujem. Bude zaujímavé si po toľkých rokoch maturitu zopakovať,“ vraví s úsmevom žena plná energie. Adela vraví, že dnes už vie, že maturitou na zdravotnej škole sa jej cesta veľkého vzdelávania končí. „Veľmi rada túto dychtivú túžbu po informáciách prenechám iným. Aj keď viem, že tu i tam si nejaké malé školenie doprajem, aby som úplne nezradila svoju podstatu. Už teraz sa cítim slobodne, no prišiel čas bilancovať, zhodnocovať svoje kroky, posuny a určite aj omyly. Ale tak to má byť. Tie nás posúvajú a nenechajú ľahostajnými.“
Bola na seba tvrdá
Ako dokázala popri starostlivosti o malého synčeka, domácnosť a popri vedení vlastného biznisu študovať? „Dnes to viem už pomenovať, hovorí sa tomu vytrvalosť, sebadisciplína a hlad po informáciách.“ Čím sa cieľavedomá Adela riadi? „,Bejby nebude sedieť v kúte.‘ Táto veta mnou rezonuje od šestnástich rokov a neskutočne ma posúva vpred. Skromne, zodpovedne, ale hrdo a nebojácne ísť za svojím cieľom,“ vraví. A čo by odkázala tým, ktorí sedia v toxickej práci, ktorá ich nebaví? „Ak čo i len trocha túžite, snívate alebo nie ste spokojná so svojou momentálnou situáciou a ozýva sa piskot dušičky, ani na okamih ju neignorujte. Ba práve naopak, robte všetko pre to, aby jej hlas silnel a bol vypočutý. Až sa dostanete do toho levelu, že vám srdce povie choď, vy ho počúvnite. Stojí to za to. Žiť vlastný život,“ uzatvára svoje rozprávanie krásnou myšlienkou.
