Začínalo mi už všetko prerastať cez hlavu, bola som unavená z práce, zo starostlivosti o deti, domácnosť, byť mamou i otcom zároveň. A hlavne chýbalo mi ľudské teplo blízkej osoby, objatie, pocit, že som krásna a milovaná.

Je to už skoro polrok, čo sa manžel rozhodol, že sa odsťahuje, pretože je veľmi nešťastný a našiel si spriaznenú dušu, ktorá mu rozumie a miluje ho. Zo dňa na deň nás opustil. Rozbil mi srdce i dušu, no ani tak ma to nezlomilo.

 

Vyrovnala som sa s touto situáciou pomaly, ale isto, už si zvykám aj na myšlienku, že budem rozvedená napriek tomu, že sa nechcem rozvádzať – kvôli deťom i tým rokom, ktoré sme prežili.

Prišiel deň, keď si manžel vzal deti na viac dní k sebe, išli na výlet. Zrazu všade ticho. Neznášala som to dobre, ale zároveň som sa tešila, že si oddýchnem.

Spravila som si pedikúru, manikúru, namaľovala som si nechty a pritom sa pohrávala s myšlienkou vyraziť niekam do mesta. Prejsť sa, zabaviť sa, zatancovať si, dať si niečo dobré na pitie, proste užiť si večer. No mala som stále takú bariéru, ktorú má asi každá matka, ktorá nepozná nič iné ako deti, domácnosť a prácu. Už som úplne zabudla, ako chutí zábava a uvoľnenie. Napísala som kamarátke, že som posledná „zúfalka“, ktorá ide do mesta a ani nevie, či je to dobrý nápad. Odpoveď prišla o pár sekúnd: „Žena, ktorá ide sama na záťah, nie je zúfalá, ale dračica. Tak prestaň šalieť a poriadne si to uži, zbaľ chlapa a poriadne sa zabav.“

Pritiahol si ma k sebe, v pevnom objatí som sa mu prispôsobila v rytme a naše boky sa začali rovnako hýbať...
 

Rozhodnuté! Do pol hodiny som bola v meste, kde som sa chvíľku motala a naberala odvahu vstúpiť do jedného kubánskeho klubu. Pri bare som si objednala mojito a prešla som do strednej časti, kde bol akurát tanečný program. Oprela som sa o stenu a pozorovala tanečnice, ako sa vlnia, i ľudí, ktorí napodobňovali ich pohyby. Cítila som, ako zo mňa opadáva všetok stres a ja sa pomaly uvoľňujem a začínam sa baviť.

Zrazu som si všimla, že ma niekto pozoruje. Keď som sa obzrela, môj pohľad sa stretol s pohľadom celkom sympatického muža, ktorý sa usmieval a upieral na mňa tmavé oči. Zrazu vo mne začalo rásť dlhodobo ubíjané sebavedomie. Čoskoro bol pri mne a začali sme sa rozprávať. Hudba bola nákazlivá a nám sa chcelo tancovať. Pritiahol si ma k sebe a v pevnom objatí som sa mu prispôsobila v rytme. Naše boky sa začali rovnako pohybovať a nebolo mi to nepríjemné, práveže som sa cítila sexi a nesmierne krásna. Taký pocit som už dlho nemala. Občas som zachytila jeho teplý dych s jemnými bozkami na krku. Bolo mi až priveľmi dobre.

Keď som chcela odísť, ponúkol sa, že ma odprevadí. Chytil ma za ruku a vykročili sme do noci. Chvíľkami sme sa zastavili a objímali a ja som sa nechala bozkávať na krku. Bolo to úžasné, no jedno som vedela, nesmiem sa mu pozrieť do očí. Jeden hlboký pohľad a už by ma nikto nezastavil. Pobozkala by som ho na ústa a už by som nevedela prestať...

Viem, že by mnoho ľudí povedalo, no a čo, veď aj tvoj muž ťa podviedol, no ja som nemohla. Nemôžem. Najprv si musím usporiadať život. No i tak tento večer a tento mladý muž boli výnimočné a som mu veľmi vďačná, že urobil zo mňa krásnu ženu. Verte, že by ma nikdy nenapadlo, že takýto jeden večer mi môže tak veľmi rozjasniť oči. 

Bajka

Čo my na to?

Bajka čelila samote a nečakanej zrade od milovanej osoby. Preto sa niet čo diviť, že pri prvej príležitosti sa rozhodla zabaviť a vrátiť späť k sebe samej. Čo viac môže pomôcť sebavedomiu ženy, ktorú opustil muž, ako záujem iného muža? Obdivujeme, že nakoniec odolala pokušeniu a pred dobrodružstvom a možno aj novým vzťahom dala prednosť najprv si usporiadať svoj život.