Ema: Žila som v neustálom napätí
Ema to nemala v detstve ľahké, jej otec pil a v rodine panovali každodenné hádky. "Bolo to ťažké, pamätám si, že som si často predstavovala, ako žijem v inej rodine, kde sa všetci majú radi. To, že som pociťovala neustále napätie, sa však odrážalo aj na zdraví. Bývalo mi každý deň zle od žalúdka, nechutilo mi jesť a celkovo som sa necítila dobre. Mama so mnou navštívila rôznych lekárov, no nikdy sa neprišlo na to, prečo mám také problémy,“ spomína, že jej lekári predpísali lieky na lepšie trávenie, zlepšenie chuti do jedla a jej mame odporúčali, aby s ňou navštívila psychológa. „Aj sme za ním zašli, ale nedovolila mi hovoriť o tom, že otec je alkoholik. Možno preto sa moje problémy nezmiernili. Naopak, pretrvávali roky.“
Odsťahovaním sa všetko zlepšilo
Keď mala 25 rokov, odišla od rodiny. Našla si podnájom a prácu. „Chvíľu som si na novú situáciu zvykala, ale po čase som sa tešila, že už nezažívam strach, nervozitu a hádky. Aj žalúdok sa upokojil a konečne mi po čase prestalo bývať zle. Zrejme mi pomohlo aj to, že som sama začala navštevovať psychologičku. Pomáha mi spracovať všetky negatívne emócie, ktoré sa vo mne nahromadili. Strach zo vzťahu, pošramotené sebavedomie a obrovský hnev na rodičov. Nechcem, aby mi to ničilo zdravie aj ďalšie roky,“ želá si Ema.
