S mojím bratom mám veľmi blízky vzťah. Vždy sme boli v kontakte. Pred takmer troma rokmi ale začal chodiť s novou ženou. Zdala sa byť dostatočne milá a brata robila šťastným, tak som si žiadne negatíva nevšímala. Asi po roku vzťahu ma navštívili a prespali u mňa. Keď som sa s bratovou priateľkou snažila nadviazať rozhovor, odpovedala mi len jednoslovne. Napriek tomu zostali u mňa týždeň, no za celú tú dobu sa ani raz nepokúsila začať rozhovor. Tak som to napokon vzdala aj ja.

Prišlo mi to neúctivé, ako keby si necenila moje miesto v bratovom živote. Nevadí, prepáčené a zabudnuté. Nebolo to tak dávno a navštívili ma znova. Bola som hore dlho do noci robila si čaj. Ako som prechádzala popri hosťovskej izbe, počula som ju hovoriť telefonovať a hovoriť o tom, aký je môj vzťah s bratom nevhodný. Nazvala ma odpornou a bez hraníc. S bratom sa nevymykáme bežnému súrodeneckému vzorcu a fakt, že verí v to, že sme niečo viac, je smiešny.

Rozumiem tomu, že sa cíti žiarlivo a vadí jej, keď chcem tráviť čas s bratom, no išlo o prvý raz, čo som ho videla za posledných sedem mesiacov. Zúrim z jej neúcty a netuším, ako sa k situácii postaviť! Najmä ak beriem do úvahy, že brat bude premýšľať nad manželstvom. Som zhrozená z predstavy, že si vezme ženu, ktorá verí svojim absurdným výmyslom. Tak som skončila tu. So zbožňovaným bratom a budúcou nevestou, ktorá ma z duše nenávidí.