Bývalá MNÍŠKA prehovorila o ŠIKANE v kláštore: TAMPÓNY zakázané a to zďaleka nie je VŠETKO!!

Sympatická Carrie-Eillen mala len 18 rokov, keď sa rozhodla stať sa mníškou. Na mieste, kde chcela slúžiť Bohu sa však cítila „úplne mizerne“ a neustále zápasila s pocitmi strachu. O dôvodoch svojho odchodu aj o živote mníšky v kláštore prehovorila na sociálnej sieti TikTok.

Carrie, v kláštore známa ako sestra Mary Faustína, sa na sociálnej sieti podelila aj o zoznam vecí, ktoré si musela pred nástupom do kláštora zbaliť. Už vtedy jej napadlo, že podriadiť sa prísnym pravidlám nebude jednoduché. Mladá žena prezradila, že každá mníška v kláštore si musela napríklad priniesť „sedem párov bielych bavlnených nohavičiek, ktoré nesmeli obopínať boky“. Toto pravidlo jej ani nenapadlo porušiť, v kláštore totiž kontrolovali, či má na sebe správnu spodnú bielizeň, píše Plus JEDEN DEŇ. Pokiaľ ide o podprsenky, aj tu boli požiadavky prísne a jednoznačné: "Žiadne kostice, museli byť biele alebo farby kože."

Spodná bielizeň však nebola jedinou vecou zo zoznamu. Mníšky si museli priniesť aj hnedé podkolienky, biele tričká, blúzky s dlhými rukávmi ako aj tmavohnedé sukne, ktoré siahali takmer až po zem. Na reakciu sledovateľov, ako boli pravidlá presadzované, Carrie odpovedala: "Sestry v práčovni to kontrolovali. Ak by našli nevhodnú spodnú bielizeň, okamžite by to hlásili matke predstavenej." Nástup do kláštora Carrie vôbec nevyšiel lacno. Za požadované oblečenie zo zoznamu minula v roku 2003 celkovo 508,49 dolárov. Okrem toho musela zaplatiť veno 300 dolárov, aby mohla vstúpiť do kláštora, ako aj vyčleniť 2 400 dolárov na zdravotné poistenie za rok.

Prísne pravidlá kláštora sa netýkali len oblečenia. Pokiaľ ide o menštruačné potreby, mníšky smeli používať len vložky, tampóny boli zakázané. Toto obmedzenie Carrie uviedla na správnu mieru vysvetlením: „Existuje veľa komunít, ktoré umožňujú používanie tampónov, moja komunita však nebola jednou z nich. Mohli sme použiť len menštruačné vložky, ​​ale to preto, že náš nadriadený sa obával rizika syndrómu toxického šoku."

Prísne pravidlá v kláštore vyvolávali v mladom dievčati hrôzu z toho, že bude prichytená. Panika ju zachvátila hlavne v momente, keď jej jedna z priateliek poslala krabičku tampónov. "Zabudla som sa zmieniť o tom, ako mi jedna z mojich kamarátok raz poslala tampóny! Vyhodila som ich a napísala som jej list, v ktorom som jej poďakovala, ale povedala som, že ich nepoužívame. Bola som taká vystrašená, že by som sa dostala do problémov len preto, že ich poslala.“

Bývalá mníška prezradila aj to, že pri pravidelných kontrolách cely ich mohli prichytiť pri používaní zakázaných produktov. "Pravidelne kontrolovali čistotu ciel, a ak sme niekedy dostali darčeky, mali sme ich odovzdať predstavenej. Vždy som bola nervózna a bála som sa, že na mňa budú kričať'," dodala v jednom z videí.

Ani tým však bizarné pravidlá života v kláštore nekončili. "Nemohli sme tiež používať bežné dezodoranty, ktoré obsahovali hliník, pretože sa obávali rizika Alzheimerovej choroby. Toto riziko, pokiaľ viem, bolo vyvrátené. Musela som získať špeciálne povolenie na používanie týchto dezodorantov, pretože prírodné typy dezodorantov mi jednoducho nevyhovovali. Na niektoré ďalšie sestry tiež nefungovali, ale buď si to sestry nevšimli, alebo im to bolo jednoducho jedno."

V roku 2008 sa Carrie rozhodla definitívne opustiť kláštor po tom, čo si uvedomila, že nie je povolaná byť mníškou a prísne pravidlá jej spôsobujú zbytočný stres. „Len som sa ponárala hlbšie a hlbšie do nešťastia až do bodu, keď som jedného dňa kráčala po chodníku a hovorila som si, že by bolo fajn keby prišiel autobus a zrazil ma. Ak niekedy cítite takú úroveň biedy a zúfalstva, niečo sa musí zmeniť," dodala na margo svojho rozhodnutia, ktoré nikdy neoľutovala.

Dnes je Carrie šťastne vydatá a napĺňa ju láska jej šiestich detí a manžela. Je to veriaca žena a ani pobyt v kláštore nezlomil jej vieru v Boha. K životu mníška by sa však po zlých skúsenostiach podľa všetkého už nevrátila.