Bývalá mníška prehovorila o živote v kláštore: KONTROLOVALI jej dokonca aj... Nebudete chápať!

Pri pohľade na sympatickú Američanku Carrie-Eileen by vám ani na um nezišlo, že táto žena žila roky za múrmi kláštora ako mníška. Dnes je z nej totiž usmiata žena a šťastná matka šiestich detí. O svojom živote mníšky sa však po rokoch rozhodla prehovoriť, píše PLUS JEDEN DEŇ.

Američanka Carrie-Eileen z Pensylvánie mala len 18 rokov, keď sa rozhodla stať mníškou a vstúpiť do kláštora. O päť rokov neskôr sa však rozhodla kláštor definitívne opustiť, pretože sa cítila „úplne mizerne“ a neustále zápasila s pocitom strachu.

O dôvodoch svojho odchodu aj o živote mníšky v kláštore sa rozhodla prehovoriť na sociálnej sieti TikTok. >>>

V jednom zo zverejnených videí sa podelila aj o zoznam vecí, ktoré si mala pred nástupom do kláštora zbaliť.

Už vtedy tak trochu tušila, že to nebude jednoduché a bude sa musieť podriadiť prísnym pravidlám.

Carrie prezradila, že každá mníška v kláštore si musela napríklad priniesť „sedem párov bielych bavlnených nohavičiek, ktoré nesmeli obopínať boky“. Carrie, ktorá bola v kláštore známa ako sestra Mary Faustína, povedala, že si nie je istá, prečo bolo toto pravidlo zavedené. >>>

"Neviem, prečo to bola požiadavka, predpokladám, že to malo niečo spoločné so skromnosťou, ale naozaj neviem." Porušiť ho však nesmela. Či má na sebe správnu spodnú bielizeň, totiž kontrolovali.

Zoznam pre mníšky tiež požadoval dve súpravy dlhej spodnej bielizne, pričom upresňoval, že musí ísť o tenký materiál. Pokiaľ ide o podprsenky, aj tu boli prísne požiadavky, uviedla Carrie: "Žiadne kostice, museli byť biele alebo farby kože."

Bavlnená spodná bielizeň nebola jedinou vecou, ​​ktorú mníšky museli nosiť pod habitom, museli si priniesť aj hnedé ponožky po kolená, biele tričká s výstrihom, biele blúzky s dlhými rukávmi ako aj tmavohnedé sukne, ktoré siahali takmer až po zem.

V odpovedi na komentár o tom, ako boli pravidlá presadzované, povedala: "Sestry v práčovni to kontrolovali. Ak by našli nevhodnú spodnú bielizeň, okamžite by to hlásili matke predstavenej." Nástup do kláštora teda Carrie nevyšiel práve lacno. Za požadované oblečenie zo zoznamu minula v roku 2003 celkovo 508,49 dolárov.

Okrem toho musela zaplatiť veno 300 dolárov, aby mohla vstúpiť do kláštora, ako aj vyčleniť 2 400 dolárov na zdravotné poistenie za rok. Prísne pravidlá kláštora nezostali len pri oblečení.

Mníšky boli tiež obmedzené, pokiaľ ide o menštruačné potreby, ktoré mohli používať, a tampóny boli v kláštore Carrie zakázané. V inom videu exmníška vysvetlila: „Existuje veľa komunít, ktoré umožňujú používanie tampónov, moja komunita však nebola jednou z nich. Mohli sme použiť len menštruačné vložky, ​​ale to preto, že náš nadriadený sa obával rizika syndrómu toxického šoku," vysvetlila vo videu. >>>

Prísne pravidlá v nej vyvolali hrôzu z toho, že bude prichytená. Panika ju zachvátila hlavne v momente, keď jej jedna z priateliek poslala do kláštora krabičku tampónov.

"Zabudla som sa zmieniť o tom, ako mi jedna z mojich kamarátok raz poslala tampóny! Vyhodila som ich a napísala som jej list, v ktorom som jej poďakovala, ale povedala som, že ich nepoužívame. Bola som taká vystrašená, že by som sa dostala do problémov len preto, že ich poslala.“

Bývalá mníška prezradila aj to, že pri pravidelných kontrolách cely ich mohli prichytiť pri používaní zakázaných produktov.

"Pravidelne kontrolovali čistotu ciel a ak sme niekedy dostali darčeky, mali sme ich odovzdať predstavenej. Vždy som bola nervózna a bála som sa, že na mňa budú kričať'," dodala v jednom z videí.

Ani tým však bizarné pravidlá života v kláštore nekončili. >>>

"Nemohli sme tiež používať bežné dezodoranty, ktoré obsahovali hliník, pretože sa obávala rizika Alzheimerovej choroby. Toto riziko, pokiaľ viem, bolo vyvrátené. Musela som získať špeciálne povolenie na používanie týchto dezodorantov, pretože prírodné typy dezodorantov mi jednoducho nevyhovovali. Na niektoré ďalšie sestry tiež nefungovali, ale buď si to sestry nevšimli, alebo im to bolo jednoducho jedno."

V roku 2008 sa Carrie rozhodla definitívne opustiť kláštor po tom, čo si uvedomila, že nie je povolaná byť mníškou a prísne pravidlá jej spôsobujú zbytočný stres. „

Len som sa ponárala hlbšie a hlbšie do nešťastia až do bodu, keď som jedného dňa kráčala po chodníku a hovorila som si, že by bolo fajn keby prišiel autobus a zrazil ma. Ak niekedy cítite takú úroveň biedy a zúfalstva, niečo sa musí zmeniť," dodala na margo svojho rozhodnutia.

Dnes je Carrie šťastne vydatá a obklopená láskou svojich šiestich detí. K životu v kláštore po jej zlých skúsenostiach by sa už podľa všetkého nevrátila.