Celé roky bola zamilovaná do Petra, kým ju neočaril Tomáš! Ani nevie ako, viedla DVOJITÝ život

Keď som sa v ten DEŇ D zobudila, vôbec to nebola radosť ani vzrušenie, ani očakávanie, skôr som cítila ťažobu na srdci. Akoby ma ktosi mal odviesť do väzenia. Bol to pritom môj svadobný deň, keď som sa mala vydať za Petra. Sľub, ktorý som mu dala už pred piatimi rokmi, keď sme sa zasnúbili, sa mal zavŕšiť.

Keby sme sa vzali vtedy, bolo by to celkom iné. Vtedy som bola naivná a plná ideálov o láske a šťastí.

Peter bol dobrý človek. Vždy bol ku mne láskavý a pozorný. Spoznali sme sa na strednej škole a odvtedy sme boli spolu. Bol mojou prvou láskou, oporou a najlepším priateľom.Všetko sa zmenilo, keď som na vysokej škole stretla Tomáša. Bol ako závan čerstvého vzduchu. Vtipný, charizmatický, inteligentný. A ja som sa doňho bezhlavo zamilovala.

Žila som v klamstve. Pred Petrom aj Tomášom. Predstierala som lásku k Petrovi, lebo som to nevedela ukončiť, zatiaľ čo moje srdce túžilo po Tomášovi. Tomáš, vedomý si môjho záväzku, rešpektoval moje hranice, ale aj tak sme ich občas prekročili. No vždy sme sa vrátili ku kamarátskemu vzťahu.

Celé štúdium som viedla dvojitý život, doma som bola Petrova snúbenica a počas týždňa na internáte som bola Tomášova najlepšia priateľka. Čudujem sa, že to neprasklo, tak veľmi som si to želala. Lenže nie! Musela som to urobiť sama.

A teraz tu bol náš svadobný deň. Musela som sa Petrovi priznať. Musela som mu povedať pravdu, aj keď som vedela, že mu tým ublížim.

Keď vošiel do izby, kde som sa mala pripraviť, so stiahnutým hrdlom a slzami v očiach som začala habkať, že sa nemôžem vydať. Peter nechápal, upokojoval ma… Bol to najťažší rozhovor v mojom živote. Na jeho vystrašené oči nikdy nezabudnem. Vytrhlo mi to srdce. V tej chvíli som sa nenávidela viac, ako to dokázal on.

„Už ťa nemilujem,“ povedala som potichu.

Jeho tvár zbledla, bol v šoku. „Čože?“ spýtal sa neveriacky. „Ale... veď sa máme vziať.“

„Viem,“ povedala som. „A je mi to hrozne ľúto. Ale nemôžem sa za teba vydať, lebo milujem iného muža.“

Bol ticho. Dlho sa na mňa díval, akoby sa snažil pochopiť, čo som mu povedala. Potom sa rozplakal.

„Kto je to?“ spýtal sa tichým zlomeným hlasom.

„Tomáš,“ povedala som. „Spoznali sme sa na vysokej škole.“

Peter sa postavil a odišiel z izby. V podstate som ho viac nevidela, všetko ostatné sme už dokončili cez telefón.

Tomáš nevedel, že to chcem urobiť a ja som nevedela, či bude chcieť náš tajný život zverejniť a zlegalizovať. Napriek tomu som to urobila, už som nechcela žiť v klamstve, aj keby som zostala sama.

Tomáš bol najprv v rovnakom šoku ako Peter. A potom ma objala svet sa zastavil. Na celé prázdniny sme odcestovali preč a vrátili sa ako staronový pár. Svoje rozhodnutie neľutujem, ľutujem len to, že som to neurobila skôr.