Chcem manažovať i manuálne pracovať

Začínala s potravinami i drogériou a dnes šéfuje kozmetickému salónu.

V dvadsiatich troch rokoch dala výpoveď vo svojom prvom zamestnaní a rozhodla sa zmeniť svoj život. Hoci bola na materskej dovolenke, nesedela so založenými rukami. „Chodievala som na Krym kupovať čerstvú zeleninu i ovocie a v Kyjeve som to na trhovisku predávala. Obrat bol okamžitý, darilo sa mi a to ma povzbudilo, aby som si otvorila obchod,“ spomína Ukrajinka. Z jedného bola onedlho sieť malých obchodíkov po celom meste. „Neskôr som spoznala svojho druhého manžela, Slováka, ktorý ma pozval do Bratislavy. Zapáčilo sa mi tu, rozhodla som sa ostať. Obchody na Ukrajine som postupne rozpredala a presťahovala sa,“ pokračuje. Absolvovala som niekoľko kurzov kozmetiky, manikúry, permanentného mejkapu, vizážistiky a začala som podnikať,“ hovorí. Najprv si prenajala miestnosť v kozmetickom salóne, ale keď klientely pribúdalo, osamostatnila sa. A rozhodne neľutuje. Dnes u nej v salóne pracujú štyri ženy. „Keď ste v úzkych a potrebujete z niečoho žiť, máte klapky na očiach a idete za svojím cieľom. To bol aj môj prípad. Na začiatku som mala obavy a starosti, ale prekážky sú na to, aby sa prekonávali,“ tvrdí s úsmevom.

Do rodnej krajiny by som sa už nevrátila, situácia tam je dosť zlá,“ vraví a jedným dychom prezrádza svoje plány: „Netúžim po sieti salónov a byť len manažérkou. Chcem manuálne pracovať, preto nemám ambície salón rozšíriť. Mojou prioritou je, aby kolegyne i zákazníčky boli spokojné.“