Chcete vedieť ako UŠETRIŤ? Riaďte sa týmito jednoduchými krokmi!

Videli ste film 100 vecí? Ide o komediálny príbeh o tom najdôležitejšom v súčasnom materiálnom svete. Dvaja najlepší kamaráti Paul a Toni sa na 100 dní vzdajú všetkého, čo vlastnia, a každý deň dostanú len jednu zo svojich vecí naspäť. Film má po­ukázať na to, čo je v živote skutočne dôležité a bez čoho sa, naopak, zaobídeme. A teraz úprimne. Je prvý deň tejto výzvy a vy nemáte nič, to znamená, že ani spodnú bielizeň. Čo by bola prvá vec, ktorú by ste chceli späť? Telefón, peniaze či oblečenie? Ak ste film nevideli, odporúčame vám pozrieť si ho.

Nuž, rovnaký názov ako spomínaný film má aj minimalistická výzva. Ide o to, že si vo svojom živote necháte len 100 vecí. Pritom váš byt má rovnako hodnotu jednej veci ako napríklad váš diár. Prípadne môžete vyskúšať aj projekt 333. Ten sa týka výhradne oblečenia a pointa je, že si necháte len 33 vecí, ktoré nosíte najčastejšie a s ktorými si vystačíte. Pritom ich obmieňate každé tri mesiace. To znamená, že na každé ročné obdobie máte svoju tridsaťtrojku. Do tohto počtu sa však nepočíta spodná bielizeň, ponožky a veci na cvičenie.

Skutočne nepotrebujeme k životu 50 párov topánok či ten najdrahší mobil na svete. Cestou minimalizmu sa vybrala aj slovenská režisérka dokumentárnych filmov Maia Martiniak. „Moja cesta k minimalizmu bola veľmi pozvoľná a ovplyvnili ju viaceré udalosti v mojom živote. Už keď som sa v roku 2004 vrátila z Austrálie, prirodzene som pretriedila šatník a nazerala na svet inak. V tom čase som bola súčasťou tímu malého environmentálneho festivalu Dych Zeme, ktorý sme organizovali v Šamoríne. V spolupráci s Centrom environmentálnej a etickej výchovy Živica sme urobili niekoľko ročníkov a bola to taká prvá lastovička k triedeniu odpadu a udržateľnému spôsobu života. Neskôr som sa ako dobrovoľníčka v rámci európskeho projektu GLEN dostala do Mongolska a tri mesiace žila priamo v mongolskej rodine. Mali toho oveľa menej, ako mávame my, a nič nám v tom čase nechýbalo. Na záver som ešte cestovala po Mongolsku a strávila dva týždne v jurte. Je to priestor, ku ktorému sa dnes blíži koncepcia Tiny Houses. Malý priestor na bývanie, kde máte naozaj iba to nevyhnutné. Páčilo sa mi zažívať tú ľahkosť a, samozrejme, som si skoro kúpila jurtu. Keď som sa vrátila domov, už to šlo postupne a prirodzene,“ prezrádza sympatická brunetka, ktorá si minimalizmus osvojila.

Aj by ste sa možno na to dali, no bojíte sa toho, ako si zvyknete? Veď doteraz ste mali všetko. Dá sa to. Samozrejme, rozdiel je v tom, či sa k minimalizmu uchýlite preto, lebo chcete, alebo preto, že vás prinútia okolnosti. Aktuálne totiž žijeme vo veľmi nestabilnej dobe, keď ceny všetkého rapídne stúpajú a platy stagnujú. Vtedy to nie je dobrovoľné rozhodnutie, ale situačné, no aj tak sa dá zvyknúť. Aj keď pravda je, že pri tej prvej možnosti na to budete mať viac času. Tak ako Maia. „Keďže som šla krok za krokom a nenásilne, nemusela som si zvykať. Nový krok som spravila až vtedy, keď ten predchádzajúci už fungoval. Neriešila som len život bez obalov. Celú koncepciu mám v hlave stále. Myslím na to, aj keď si kupujem oblečenie alebo potrebujem sa niekam presunúť autom. Je to neustále plynutie. Pred rokom som sa presťahovala preč z mesta a musím si ten život nastavovať nanovo. Sú obdobia, keď u mňa niekto býva, napríklad mama, kamarátka, brat… A vždy je veľká výzva byť s niekým, kto to tak necíti. Ale dnes už moja sedemdesiatdvaročná mama naplno triedi a konečne si zriadila kompostér v záhrade. Som na ňu hrdá a ona je dôkazom toho, že každý by mal urobiť iba toľko, koľko zvládne, ale určite potrebuje zájsť za svoju komfortnú zónu,“ vysvetľuje nám režisérka, ktorá momentálne pracuje na dokumente o tomto životnom štýle.

Určite si kladiete túto otázku. Ak patríte k ľuďom, ktorých núti uskromniť sa aktuálne obdobie, už ste nejaké kroky asi podnikli. Je tu však riziko, že keď sa situácia zlepší, vrátite sa do starých koľají, lebo si budete chcieť kompenzovať uplynulý nedostatok.

Vyžiť sa však dá aj z menšieho množstva. Povedzte si úprimne, koľko jedla ste doposiaľ vyhodili, lebo sa u vás nezjedlo? Koľko elektriny či vody miniete len preto, že neviete vypínať? Spomeňte si, ako kedysi žili naše staré mamy a ich mamy. Mäso sa jedlo len v nedeľu. A predsa prežili. Nemusíte teraz striktne škrtnúť mäso z jedálneho lístka, len ho na začiatok skúste obmedziť. Urobte si zásobu strukovín, cestovín či ryže, keď sú napríklad v akcii. Tým sa nič nestane a dobré budú aj o rok či dva, ak ich budete správne skladovať v neotvorenom balení. Dá sa z nich navariť všeličo za menší peniaz. Nasýti vás to a ochráni vašu peňaženku. Potraviny s krátkou lehotou trvanlivosti kupujte len v takom množstve, ktoré reálne zjete. Nekupujte niečo len preto, že je to v akcii, a nakoniec to po mesiaci vyhodíte, lebo to ostalo zabudnuté v chladničke. Takto rozhodne neušetríte. A čo radí Maia? „Začať jednoducho tam, kde je to pre ľudí najľahšie. Ideálne si pozrieť smetný kôš, sledovať návyky rodiny a odstraňovať drobnosti. Žiť lokálne a sezónne. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by som si kúpila tradičnú hubku na riad. Používam lufu, mám rada ten dotyk s prírodným materiálom, a keď doslúži, putuje do kompostu. Aj mne sa sem-tam cez rodinu dostanú do domácnosti plastové vrecká. Na začiatku ma to veľmi hnevalo, dnes ich už iba prijmem a používam ich najviac, ako sa dá. Keď doslúžia, recyklujem ich. Netrestám sa za to, čo nedokážem zmeniť, iba sa stále snažím udržať najviac to, čo dokážem. Už roky si vyrábam prášok na pranie z mydla a kombinujem ho s čapovaným gélom na jemnejšiu bielizeň. Namiesto aviváže použijem ocot alebo kyselinu citrónovú. Ak riešim dovolenku, zvažujem prelety lietadlom, vplyv cestovania a všetky súvislosti. Aj tak si najviac užívam les za domom. Sú to pre mňa také samozrejmosti, že už niekedy ani nemám pocit, že sa pokúšam o minimalizmus. Ak sa to stane súčasťou života, ide to prirodzene, a čo je na tom najkrajšie, zmení vás to ako človeka. Myslím si, že mňa to zmenilo k lepšiemu,“ hovorí s úsmevom.

Ak sa pýtate, prečo by ste to vôbec mali robiť, ak nie ste ekonadšenec a nepotrebujete ušetriť pár eur, pretože to inak evokuje obmedzovanie sa, odpoveď je jednoduchá. Lepší pocit zo seba a oveľa viac času. Ako je to možné? „Aj moje kamarátky v tom čase na mňa hľadeli s nedôverou a tvrdili, že mám v živote asi veľmi veľa času, keď mám čas na minimalizmus. Ono je to vlastne presne naopak. Minimalizmus mi vytvoril časový priestor prežívať intenzívnejšie to, čo sa mi deje v živote. Zrazu som netrávila toľko času v obchode, stačilo zájsť na trh alebo do bezobalového obchodu. Používam obyčajné zaváraninové fľaše, vrecúška na zeleninu som si ušila zo starej záclony a pár bavlnených som si kúpila. Vytriedila som aj vzťahy s ľuďmi na počet a kvalitu, ktorá ma obohacuje, a dokážem si pri tom udržať svoj priestor. Nebolo to vždy najľahšie, ale dnes vidím, že to bolo správne rozhodnutie. Lebo aj na sociálnej sieti mám „tisíc“ kamarátov. Kedy by som všetkých stihla navštíviť? Ale v skutočnosti bol pre mňa najväčší oriešok vermikompostér. Chvíľu mi to išlo, potom som zrazu naháňala mušky po byte, niekedy som nedopatrením tie dážďovky zabila. Uľavilo sa mi, keď som objavila kompostér pred panelákom a pridala som sa k nim. Ale niektoré veci sa mi nepodarili, lebo kvôli práci mám vyššie nároky. Takže stále používam napríklad komerčnú špirálu alebo dezodorant,“ uzatvára sympatická režisérka, ktorá priznala, že v minimalizme ani ona nie je dokonalá. Ale kto je?

Keanu Reeves (57)
Nielenže je tento hollywoodsky herec dobrák od kosti, ale má aj povesť jednej z najskromnejších hviezd na svete. A to napriek tomu, že je svetovo populárny. Nie je nič výnimočné stretnúť ho v metre, pri nákupoch vo výpredaji. Hoci je hviezda, správa sa ako celkom obyčajný človek. Nepotrpí si na luxus ani na to, aby zo seba robil čosi viac. A to jeho majetok dosahuje hodnotu 400 miliónov dolárov.

Julia Roberts (54)
Krásna predstaviteľka Vivien z filmu Pretty Woman sa napriek tomu, aká je veľká hviezda, radí medzi minimalistov. Už roky sa zameriava na jednoduchý životný štýl. Je pravda, že ak ide na slávnostnú premiéru, tak sa nahodí do gala, no v obyčajný deň ju stretnete oblečenú ako bežnú ženu – v džínsoch, tričku a nepotrpí si ani na značkové oblečenie.

Matthew McConaughey (52)
Aj on sa môže hrdiť titulom hollywoodskej hviezdy, ktorá je žiadaná v áčkových filmoch, a predsa radšej vedie jednoduchý život. Kedy je Matthew najšťastnejší? Paparazzi fotky dokazujú, že na prechádzke lesom so svojimi štvornohými parťákmi, oblečený vo vyťahanom tričku a v starých teniskách.

Leonardo DiCaprio (47)
Nezabudnuteľný Jack z Titanicu je známy svojím ekoprístupom. Je totiž nadšený environmentalista a chce zachrániť planétu. Kým ostatní hovoria iným, čo majú robiť, on to rovno začal robiť. Nevedie konzumný život. Práve naopak. Veci vymení až vtedy, keď skutočne doslúžia, a zo zarobených peňazí podporuje charitu a ekológiu. A že teda má dosť peňazí, potvrdzuje aj hodnota jeho majetku, ktorá dosahuje výšku 260 miliónov dolárov.

Jennifer Garner (50)
Herečka, ktorá v apríli oslávila polstoročie, si takisto nepotrpí na luxus. Najmä čo sa týka obliekania. Nikdy nebola v tomto smere náročná. Väčšinu luxusných kúskov, ktoré sa nachádzajú v jej šatníku, dostala od módnych domov či návrhárov. Oblečenie pre seba a svoje deti nakupuje v bežných obchodoch ako normálni ľudia. Žiadne naleštené a drahé značky.

Robert Pattinson (36)
Predstaviteľ upírskeho Edwarda Cullena, pričom práve tejto úlohe v sérii Twilight vďačí za najväčšiu slávu, si veľmi nezakladá na bohémskom spôsobe života. A že by mohol! Robert nemíňa peniaze na zbytočnosti a okázalosti sa vyhýba. Radšej si v pohodlí domova zahrá na gitare. To mu k šťastiu stačí.

Ivana Adamcová, vedúca tímu: Nemusíme mať každú sezónu nové šaty
Raz som sa rozprávala s niekým, kto vyznával minimalistický štýl, a keď som sa pýtala, ako to vzniklo, povedal, že z nedostatku peňazí. Áno, minimalizmus sa sám ponúka, keď nemáme na to, aby sme si kupovali ďalšie a ďalšie veci. A aby sme sa necítili zle v konzumnej spoločnosti, vytvoríme z toho životný štýl. Aj keď je jasné, že to nie je pointa minimalizmu. Preto obdivujem každého, kto je minimalistický a nemusí sa obmedzovať. Tak či tak, cesta k obmedzeniu veľkého množstva vecí, ktorými sa obklopujeme, je chvályhodná bez ohľadu na motív. A obdivujem každého, kto aspoň troškou takto pomáha planéte. My ako rodina sme v časoch pandémie ušetrili na oblečení a bolo by ideálne, keby sme nemuseli mať každú sezónu nové šaty, ak tie staré sú ešte dobré. Snažíme sa aj syna viesť k tomu, že nemusí mať značkové veci alebo veci, ktoré majú všetci, no v 12 rokoch je to slušný boj, lebo deti si na tom budujú svoju identitu. Vtedy je na zváženie, ako to celé prijateľne nastaviť.

Soňa Sedláčková, redaktorka: Keď idem do obchodu, nenakupujem zbytočnosti
Myslím si, že extra minimalizmus nedodržiavam, dalo by sa to aj lepšie. Ale istým spôsobom sa mi votrel do života približne pred rokom, a to sám od seba, keď sme sa s priateľom presťahovali do spoločného bytu. Zrazu som nemala miesto na zbytočnosti, lebo sme nemali ešte všetky skrine. Najskôr ma hnevalo, že mám málo odkladacieho priestoru na oblečenie, kabelky a topánky, a tak časť mojich vecí zostala u rodičov. Po nejakom čase som zistila, že toľko „handier“ na seba ozaj nepotrebujem a vystačím si s málom. Keď idem do obchodu, nenakupujem zbytočnosti, pretože ich nemám kam dať, a to je tiež super. Zistila som, že si vystačím aj s menším množstvom oblečenia a ešte aj ušetrím peniaze, ktoré by som inak minula na nepotrebné veci.

Petra Mitringová, redaktorka: Všetci „jednorodičia“ majú môj neskonalý obdiv
Celý život sa snažím vychádzať z toho, že toho až tak veľa nepotrebujem. Nebudem sa tváriť, že mi materiálne veci nerobia radosť. Kto by si neprial väčšie bývanie, novšie auto či krásnu garderóbu? Ale aj ako dieťa, aj ako dospelá som sa musela viackrát uskromniť. Najhoršie časy boli na materskej, keď sme žili z jedného platu štyria, platili podnájom a mali dve malé deti, ktoré rástli ako z vody. Neviem si ani predstaviť, ako by som to zvládla ako slobodná mamička, a tak všetci „jednorodičia“ majú môj neskonalý obdiv a rešpekt. Byť na to sama, neviem. A to k šťastiu nepotrebujem veľa, hlavne nech všetci máme kde hlavu zložiť a čo jesť. Najväčšiu radosť mi robia skôr pekné chvíle, kola pri jazere, výlet či film a pukance s túliacimi sa deťmi na gauči u nás doma. Keď je najhoršie, z veľa vecí viem upustiť. Čoho sa však nikdy nechcem vzdať, je rodina, sloboda a bezpečie. Kým sme spolu, kým nám nič nehrozí a kým sa môžeme za seba rozhodovať sami, je môj svet v poriadku.

➤ Kupujte len toľko jedla, koľko naozaj zjete.
➤ Oblečenie nevyraďte len preto, že je z minuloročnej sezóny, poslúži rovnako aj tento rok.
➤ V obchode si neberte na zeleninu a ovocie vrecká, opakovane používajte látkové.
➤ Vypínajte vodu, keď si umývate zuby či keď sa mydlíte v sprche.
➤ Ak máte záhradu, odpad kompostujte.
➤ Zamerajte sa na kvalitu, nie kvantitu.
➤ Ak je to možné, dopestujte si zeleninu či ovocie doma.
➤ Urobte si poriadok doma aj v živote – inšpirujte sa knihou Marie Kondo: Kúzelné upratovanie.
➤ Kým si niečo kúpite, opýtajte sa samej seba, či to skutočne potrebujete.
➤ Recyklujte.
➤ Jazdite verejnou dopravou alebo choďte pešo, bicyklom či na kolobežke.
➤ Dajte veciam druhú šancu – skúste secondhand, blší trh či rôzne bazáre.
➤ Pokazené hneď nevyhadzujte, ale opravte.