Cicuškine príbehy: 4. Blava nie je Viedeň

Tak ma štval ten mobil! Ja nechápem, že keď dávajú to šrotovné na autá, že prečo nedajú aj na mobil? Šak taký mobil je lacnejší než auto a to by štát viacej ušetril, keby preplácal zošrotovanie mobilu a kúpenie nového, jak keď to robí teraz s autami. Šak sa šetrí, je kríza a oni hneď to najdrahšie musia dotovať?! Alebo ešte by mohli dať šrotovné na staré handričky a botičky. To by bolo gut. Nakonec sa ale ukázalo, že mobil funguje - Samíček zavolal večer na druhý deň. Vysvetlil mi, že bol velmi zapracovan, tak nemal čas, ale potom už mal a hneď čo bolo prvé mi zavolal.

No a tak sme sa išli so Samíčkom prejsť. Došiel pred barák a starej kofe z piateho, čo je v jednom kuse v okne s poduškou pod lakťami, skoro bulvy vypadli. Lebo Samíček bol na takom aute, že dovi – dopo, a to Cukríčkove by sa mu komplet zmestilo do kufra, ani zošrotované by nemuselo byť. Nošak to Cukríčkove auto by už ani zošrotovať nechceli. Toto nepochopím, jak ja som mohla kedysi s tým obmedzencom žiť?

Bol krásny a krásne voňal a mal oblečené fakt také kúlové veci, že som nechápala, lebo také som ešte nevidela. Pekne sáčko a košela (obidve značkové, som to nenápadko očekovala), športová elegancia na úrovni, ne nejaké rifle a mikina a ideš. Fakticky som sa pri ňom cítila skoro jako žobrák v tých handrách z Auparku. Ale Samiček sa na mňa za to nehneval, ani sa nehanbil, iba povedal, že nevidí problém, že jak chcem, tak možme ísť do Viedne, lebo akurát začali výpredaje. A že by sme mohli dakedy zájsť aj do Milána, že tam je to ešte lepšie. To ma velice potešilo, lebo to znamená, že so mnou počíta aj do budúcnosti. Do Viedne som chcela ísť, šak by som bola sprostá, kebyže ne a Samíček mi kúpil také suprové veci, že kebyže pobehám celú Blavu aj so Sencom a Pezinkom, tak také nedostanem, a ešte za takú fantastickú cenu! Ono na tej cene ani tak nezáležalo, šak to nešlo z mojho vrecka. Asi mu to bolo lúto, že mi nedal vtedy prachy na taxík, alebo sa cítil trápne, že zachrápal, tak teraz si to chcel u mňa takto vyžehliť a šecičko mi kúpil, čo som chcela. Teda - ja som chcela aj viac, ale zase som nemohla na prvýkrát vypadať tak pažravo. Aj on si kúpil rifle a pulover a košele a ešte fajnový parfém. A mne - jakože darček - taký istý, ale dámsky, ne pánsky. Debil brácho sa šupoval, že načo mne dámsky, že na mne sa to zgrcne. Ja furt hovorím, že je to nekultúrne hovado, čo ničomu nerozumie. Jemu stačí jeden Hugo Noss čo dostane na Vianoce a na celý rok má vybavené, sedlák.

Ešte sme boli vo Viedni na kafex. Samíček hovoril, že takú kávu som ešte nepila a fakt bola bohovská, v Blave takú nikde nerobia. Ja neviem, jak som mohla doteraz piť tú bratislavskú žbrndu a ešte za to aj zaplatiť? Aj na kolotoče sme mohli ísť, lenže už nebolo vela času a bola nechutná kosa a tak mi Samči slúbil, že tam pojdeme nabudúce. Trochu som aj lutovala, lebo boli vymakané, v Blave také nemáme, ani keď dojdu tie holandské. Ale to nabudúce znelo dobre, lebo šak to znamená, že sa asi ešte plánuje so mnou stretnúť.

V tej Viedni by sa mi páčilo bývať, majú tam aj pekné centrum, tuším také velké jak polovica Petržalky, čisté je to tam, na úrovni, ani homlesákov som nevidela, možno boli dakde pozaliezaní, to neviem, hlavne sa nepretŕčali na očiach. Káva bola síce drahá, tak na kávu by som asi tolko nechodila, ani do reštiky, alebo keď, tak len so Samíčkom, ale sme kupovali aj potraviny pre Samíčkovu chladničku a to bolo dosť lacné, tak by som si tam aj ja nakupovala jedlo v obchodoch a veci v Pandorfe, šak to je kúsok odtial. Jéžiši, baby by mi závideli, čo všetko mám, lebo tam čo je vo výpredaji, tak u nás je to jakože posledná móda.

Potom Samíček chcel, aby sme išli k nemu, ale som sa vyhovorila, že musím ísť hneď domov, lebo máme oslavu. Nemohla som mu predsa zavesiť na nos, že som neni odchlpatená! Ale on je fakt galantný, lebo ma nevyhodil volakde cestou nech idem domov MHD, ale ma zaviezol rovno pred barák. No a ten človek z Nového Času nás (jeho? mňa?) asi sleduje, lebo jak som vystupovala z auta, tak ma odfotil a na druhý deň som bola v novinách! Takže je jasné, že už sa zo mňa stáva celebrita. Ale ešte by som sa chcela dostať na titulku. Lebo čím viacej je človek na titulke, tým väčšia celebrita je z neho. Možno keby som Samíčkovi rozflákla auto...

Mala by som sa pripraviť na sexakciu, lebo keď nabudúce Samiček príde, asi sa jej nevyhnem. Jakože nevadí, lebo už sa celkom poznáme, dvakrát sme boli spolu vonku, a keď sa ráta ten prvýkrát, tak je to už trikrát a to je už dosť. Neni som z toho v strese, len ešte ma trápi, že čo ho vzrušuje, bohužial, na to zatial neviem odpovedať, pretože netuším, čo ho vzrušuje, ale pokúsim sa to zistiť. Chcela som sa na to spýtať tej jeho, teraz už bývalej, keď má mňa, aspoň by pochopila, že už nemusí byť iniciatívna, ale na informáciách mi nechceli dať na ňu číslo.

Ale ona určite číta Nový Čas, lebo sa tam hladá, že či je celebrita, lebo kto neni v Novom Čase, ten neni celebrita, a ja už som bola dvakrát, takže už som skoro, a tak dojde aj na to, že ja a Samíček patríme k sebe a ona už k nemu nepatrí. Určite sa bude vtierať, vterka, ale Samíček ju určite pošle handry fajčiť.

Ináč, prestávam fajčiť, lebo jednak ma z toho pália dýchacie cesty a druhak to leze do peňazí a treťak to neni dobré na pleť. A hlavne sa to Samíčkovi nepáči, keď ženské fajčia cigarety, že to neni na úrovni a že by som ho nemusela volať Samíček, že nech ho volám jako všetci – Samči.

Prečítajte si ďalšie Cicuškine príbehy >>

Cicuška si otvorila poradňu! Pýtajte sa! Keďže je fakt trieda, môžete sa pýtať na čokoľvek, čo vás trápi. Svoje otázky posielajte na cicuska@lesk.sk

Prečítajte si Cicuškine rady >>