Cicuškine príbehy: 43. Čo len budem robiť? Nemám na darčeky!

Tak sme sa vrátili z toho šialeného Anglicka. Zobrali sme aj bráška, ktorého domáci nechceli pustiť. Ja to hovorím, že si z neho spravili otroka! Šak to by sa im páčilo, keby na nich mukloval aj cez Vianoce a oni by len telku kukali! Ale matka spustila plač aj s originál slzami, že rodina má byť na Vianoce spolu, tak potom ho prepustili na dva týždne. Ale brácho v lietadle povedal, že on sa tam už asi nevráti. Dobre aj tak, len som zvedavá, že čo bude doma robiť?

Doma nastalo strašné predvianočné upratovanie a prípravy. To je tiež taká blbosť, šak Vianoce prídu aj keď bude bordel, minulý rok som si to vyskúšala a fakt som dostala pekné darčeky! No ale teraz som dobreže nevypadla z okna, keď som musela umývať ešte aj rámy a to v tej zime obrovskej!

No ale potom sme si so Samčim vyšli na Tour de Vianočné trhy, tam bolo fakt dobre! Dalil sme si kolečko okolo stánkov, z každého sme si vybrali nejakú špecialitku a na konci tejto túry som bola nažratá jak prasa a nadrbaná jak delo! Ale tak veselo mi už dlho nebolo! Bavili sme sa a strašne sme sa tešili, lebo to bolo ozaj vianočné, lebo snežilo jako na objednávku! Velice som sa začala tešiť na Vianoce!

Lenže po smiechu býva plač, jako hovorí moja babka. No a na druhý deň aj prišiel! Išla som kupovať darčeky, keď sa mi do cesty postavil obchod s topánkami. Strašne som sa vzpierala a nechcela som vojsť dnu, ale on ma vcucol a už som stála pred neskutočne krásnymi čižmami, do koča aj do voza, teda vlastne na von aj do postele. Mala som už trochu darčekov, jakože pre každého jeden a chcela som ešte volačo kúpiť Samčimu a ešte pre ostatných niečo, no ale čo som mala robiť, keď tie sprosté čižmy sa na mňa nalepili? Moje nožičky začali plakať, že ony ich strašne moc chcú a že idú tie Vianoce a že ony nikdy nič nedostali, tak čo som mala robiť? Šak keď nohy plačú, treba dávať bacha, lebo keď začnú štrajkovať, tak sa nikam nedostanem! No tak som kúpila darček aj mojim nožičkám. A šetky úspory boli preč!

Doma som aj kvoli tomu plakala. Aj som myslela, že sa na čas vianočný rozídem so Samčim, lenže to by bolo veliké riziko. Čo keby sa nevrátil? Samči chcel vedieť, čo mi je, tak som mu povedala, že je kríza a že postihla aj mňa a nemám prašule. On mi chcel požičať, no ale ja nechcem, aby mi požičiaval! Aj ma to nasralo, lebo šak mi mohol tie prachy iba tak dať, a ne požičať! Tak som mu povedala, že nech si tento rok darčeky nedávame. Šak najkrajšie na tom je, že sme spolu a že sa lúbime. Až som oči otvárala, že čo to hovorím! Šak som sa dobrovolne vzdala darčeka, no ale keď som nechcela vypadať jak lakomý ignorant, tak som to musela vyriešiť takto. A Samči súhlasil. Tiež mohol povedať volačo iné, no ale čo už? Tak sa vobec na tieto Vianoce neteším. Každému dám iba chudácky darčeka a Samčimu, ktorého lúbim najviac, nedám nič. Hlavne že ja mám čižmy! Tak ich teda budem považovať za darček od Samčiho. Aspoň si nikto o mne nepomyslí, že ja som si kúpila a ostatným len tak skromne. A aspoň mám istotku, že pod stromčekom budem volačo mať.

Prajem vám všetkým šťastné a veselé, nech nemáte dôvod na smútok, lebo vždy je aspoň maličký dôvod na radosť!

Prečítajte si ďalšie Cicuškine príbehy >>

Prečítajte si Cicuškine rady >>