Cicuškine príbehy: 58. Pomóc! Stáva sa zo mňa nový človek!

Tuším sa zo mňa stal nový človek Jakože nechápem, jak som mohla tak strašne klesnúť!? Jak tak na seba kukám, tak to ide so mnou dolu kopcom! Musím cestovať MHD, lebo šak kto by kŕmil také auto? Namiesto papierových taštičiek s jedným tričečkom a parfémikom nosím s máti šuchotavé teskotašky, z ktorých už mám o tri centi dlhšie ruky. Taká igelitka je totálny požierač sexepílu! Možem ísť nahodená jak Hiltonka, chlapi si možu krky dolámať, čo sa za mnou obzerajú, ale jak nesem teskotašku, jak keby som bola neviditelná! Kúpila som si radšej velkú kabelku, do nej sa zmestia aj malé nákupy, minerálka, orechovník a tak. Šak aj tak nemám čo robiť, tak radšej pojdem trikrát do potravín jak niesť jednu tašku a vyzerať jak ošumelá domáca panička.

A škola. Normálne sa musím učiť! Už som aj párkrát vyletela zo skúšky a to vždycky stálo pekné šupy, tak sa radšej učím. Ale už som nahodila novú taktiku – balím profákov, šak snáď sa raz voláky chytí a trošku mi pomože. Lebo načo má baba šarm? Aby ho využila. Šak taký nevyužitý šarm to je jak nevyužitý talent.

Aj tí chlapi. Cukríček bol fasa chalan, aj dobre vypadal, aj sranda bola s ním, aj trošíčku prachov mal, sem – tam mi volačo kúpil, no ale šak to bol ten problém, že prachov mal len trošíčka a kupoval len sem – tam. Potom Samči, ten bol totál fasa, aj kupoval, čo som chcela, aj čo som nechcela, pekne som mohla uňho bývať, ani nájomné nepýtal, len som sa musela občas obetovať a volačo nakúpiť a navariť. On ma asiže aj lúbil, šak keď sa kvoli mne rozviedol, tak to musela byť aj láska, nelen túžba, ne? Len keby nefičali s tým Cukríčkom, teda jako keď už museli, tak čo už, ale že boli takí pridrbaní a nechajú sa načapať? Lenže jak som už hovorila, no ok, stane sa, aj mne sa stalo, ale že to zopakuje? A ešte k tomu s takou pipkou, čo mi ani po členky nešahá? Minule som ju videla v bare, mala som už volačo popité, tak som jej chcela jednu prisušiť, lenže tá drblina tam bola s takým malým psom a ja som sa zlakla, že namiesto nej obsiahne ten zdochliak. Brácho ma chcel potešiť, tak navrhol, že ju párkrát pretiahne a potom nechá. No ten už jaký zúfalý neukojený musí byť, keď ho toto vôbec napadlo!

A do toho ešte aj švegra. No nemá to veru bohviečo teraz. Bola som ju pozreť v nemocnici, ale iba nakrátko, lebo prišiel Zlatík, tak som ich nechcela rušiť. Aspoňže s tým Zlatíkom má šťastie, šak ju lúbi jak koňa, chodí za ňou každý deň. Aj keď – minule som ho videla s nejakou pipkou v kaviarni. Ale nebudem jej to hovoriť, šak to možno bola iba kamarátka a švegra by sa trápila. Lebo ona sa už aj tak dosť trápi, lebo sa bojí, že Zlatík od nej odíde za nejakou kompletnou. Keď som ju videla po operácii, spala a vyzerala jak mrtvá. Aj som sa rozplakala a zrazu som sa strašne bála, že o ňu dojdem. Tak som jej zašepkala do ucha, že keď nezomre a zobudí sa, tak jej budem občas strážiť zasrankov. Doktor hovoril, že stratila vela krvi a tak jej museli dávať transfúziu. To by ma zaujímalo, že či má v sebe teraz krv mužskú alebo ženskú. Lebo keď má mužskú, čo keď jej začnú rásť nejaké chlpy a fúzy? Lebo šak v mužskej krvi sú aj mužské hormóny. Skúsila som si aj vygúgliť, či taká krv iného človeka može nejako ovplyvniť toho, čo ju dostal, ale nič som nenašla. Doniesla som jej teda džúsiky a časáky, ale iba také pre domáce ženy a s krížovkami, kde nejsú moc modelky, aby jej nebolo smutno, keď už má to brucho jak vlk z Červenej Čiapočky.

Chodím s jej krpcami na korčule, aj do zoo som ich zobrala. Šak sú celkom zlatí, keď sa nevadia. Ale došla som na systém, jak ich udržať. Musia byť najedení. Jak začnú byť nervní, dám im jesť a je klud. Zvláštne tvory, také deti. S bráchom sme vymalovali byt, aj náš, aj švegrin, bude mať radosť, keď sa vráti. Keď si to tak teraz po sebe čítam, tak sa mi zdá, že som neklesla, ale naopak. Šak zo mňa sa stáva lepší človek! Asi je to tak, že volakedy keď sa človeku zdá, že klesá, tak vlastne stúpa.

Prečítajte si ďalšie Cicuškine príbehy >>

Prečítajte si Cicuškine rady >>