Čitateľky venovali svojim otcom dojímavé vyznania: Podržal ma, keď sa mi rúcalo manželstvo...

Keď som bola malá, často som sa na otca hnevala, bol prísny a držal nás – tri sestry – veľmi nakrátko. Až keď som vyrástla, ocenila som jeho starosť, aby sa nám nič zlé nestalo. Fakt je, že ma zvlášť podržal, keď sa mi rúcalo manželstvo, a zastal sa ma ako nikto. Aj preto si ho dnes veľmi vážim, milujem a oceňujem, že je tu vždy pre nás, aj keď sme veľké a máme vlastné rodiny.

Mám veľmi krásne spomienky na svojho otca a navždy zostane v mojom srdci. Otec mňa a moju sestru v podstate vychoval. Mama bola milá, ale nepraktická, otec nám varil, učil sa s nami, chodil vonku, športoval, vďaka nemu vieme plávať, korčuľovať, lyžovať, bral nás na výlety a kupoval všetko potrebné. Otec sa nakoniec staral aj o mamu, ktorá ťažko ochorela. Pomáhali sme mu, ako sme vedeli, snažili sme sa nevystrájať, nerobiť mu zbytočné problémy a nervy. Navzájom sme si vychádzali v ústrety, aby sme to všetci prežili. Mamka zomrela dávno, ale ocko nás ešte dlho podporoval vo všetkom, staral sa o vnúčatá, chodil ich strážiť, pomáhal nám v domácnosti. Žiaľ, pred dvomi rokmi nás opustil, ale dnes viem, že bez neho by sme so sestrou neboli nikým. Vďačíme mu nielen za život, ale aj za to, aké sme. Je navždy s nami.

Môj ocko sa volá Juraj a vždy stojí pri nás. S bratmi máme krásne spomienky. Robil nám tie najtenšie a najchutnejšie rezne, keď mal voľno a mamka bola v práci. My sme nakrájali zemiaky a obed bol hotový. A raňajky boli delikatesa – vajíčka na panvici urobené z lásky. Ocko celý život šoféruje autobus, vždy mi dal drobné, keď som šla do školy, vždy nás vedel potešiť čokoládou, ktorú nám doniesol. Ale vedel byť aj prísny a museli sme dodržiavať pravidlá. Odmala nás učil byť usmievavými milými ľuďmi a prízvukoval, že vždy máme každého pozdraviť a byť úctiví k starším. Vďaka nemu nám nikdy nič nechýbalo, vždy sa staral aj sa stará o našu rodinu, je pracovitý a usilovný. Som hrdá, že je mojím otcom. Dnes je už aj dedko môjmu synovi, a tak je vzorom nielen pre mňa, ale aj pre vnuka. Vystihuje ho aj skromnosť a ochota pomôcť každému, kto potrebuje pomoc, aj preto ho ľudia majú radi. Veľa nás naučil a máme ho všetci radi, vážime si ho aj vždy budeme, lebo je to náš najlepší otec na svete.

Mala som nádherné detstvo len vďaka otcovi. Spomínam, ako sa so mnou bláznil a hral. Naučil ma hrať karty, šach, rôzne stolové hry, ale aj bicyklovať a hrať futbal. Volal ma „moja princezná“ a ja som ho vnímala ako svojho princa. Milovala som ho nadovšetko a myslela si, že sa to nikdy neskončí. Náš posledný výlet bola stanovačka, keď som mala asi 7 rokov. Len my dvaja. Chytali sme ryby v rybníku, zbierali huby a opekali si dobroty pri ohni. Mala som pocit, že som v raji. Tak ako som si ja s otcom rozumela, moja mama sa s ním nenávidela. Rozviedli sa a ja som zostala s mamou. Otcovi nedovolila, aby sa so mnou stretával. A hoci sa na začiatku snažil, postupne prestal chodiť. Založil si novú rodinu a mal novú princeznú i princa. Hoci mám mamu rada, dodnes jej zazlievam, že ma o otca obrala. Som dospelá a s mamou si veľmi nerozumiem. Ale vždy s láskou myslím na otca. Veľmi by som chcela, aby vedel, že kým bol so mnou, bol pre mňa celým svetom a veľmi veľa mi dal do života. Milujem ťa, oci!

Môj otec knihy miloval, bol učiteľom na strednej škole a učil slovenčinu. Odmalička sme spolu veľa čítali a len vďaka nemu dnes robím, čo robím. Prekladám a editujem knihy. Milujem ich len vďaka nemu a je to láska na celý život. Rovnako ako on.