Dobrý priateľ je človek, ktorý vás nechce zmeniť. Má vás rád so všetkým dobrým i zlým. Pomáha vám vstať, ak padnete na dno. Občas si k vám na chvíľu ľahne, aby ste tam dole neležali samy a pridlho.Stretla som jedno žieňa, neviem, či to bola náhoda alebo osud. Slovo dalo slovo a zrazu sme si rozumeli a stali sa z nás blízke priateľky. Trávili sme spolu veľa času. No čoskoro som zistila, že náš vzťah nie je celkom v poriadku. Ak som napríklad mala iný názor, prestala sa so mnou rozprávať a ignorovala to, čo hovorím. Ak som mala problém v práci, tak ten jej bol väčší. Ak som bola chorá, ona viac. Ak ma niečo bolelo, ju viac. Ak ma niečo trápilo, tak ona mala väčšie trápenia.

Žiarlila na moje okolie

Kým sme boli dve, bolo to ako-tak. Medzi ľuďmi som sa však musela držať stranou, lebo by sa urazila, ak by pozornosť bola iba na mne alebo by som ja nedostatočne venovala pozornosť jej.  Ak sa mi páčil nejaký muž, tak kontakt s ním rýchlo nadviazala aj ona, aby mi mohla spraviť láskavosť a povedať, že nie je pre mňa dosť dobrý. Podľa nej nebol pre mňa dosť dobrý nikto! Často som nadávala na svoju prácu a ona neváhala a rýchlo mi vybavila miesto u nich vo firme. Neopýtala sa ma na názor, len mi to oznámila, že mám prísť, že šéf ma čaká. Skoro mi padla sánka. Prekážalo mi, že všetkých ľudí okolo mňa začala ohovárať, ten to, tá to a hento... Až som sa s nimi prestala stretávať, netuším, čo im narozprávala, ale prestali ma zdraviť. Keď som niečo nové chcela vyskúšať mimo nej, všetko zhodila zo stola, všetko bolo nemožné a určite nevhodné pre mňa.

Chcela ma len pre seba

Nakupovala mi darčeky, neustále mi niečo dávala so slovami, že ona má na to dosť peňazí a chce mi spraviť radosť. Priznám sa, prerastalo mi to cez hlavu, nechcela som ju stratiť, ale nechcela som v takom niečom ani pokračovať. Tak som jej to povedala. Nevedela som, čo čakať, veď nikdy nebola agresívna ani nevrieskala. Vedela človeka spracovať aj bez toho. Keď som jej prvýkrát vzdorovala, nechápala, čo mohla spraviť zle. Moje vnútro kričalo, že všetko. Hrala sa na obeť, až som začala pri rozhovore zvyšovať hlas. Ona rovnako. Napokon sa rozbehla do auta, chcela som ju zastaviť, aby sa upokojila a normálne sa o tom porozprávala. Jej reakciu som nečakala.

Správala sa ako šialená

Naštartovala auto a vrazila do mňa. Myslíte si, že vystúpila? Nie, rýchlo som sa odtiahla z cesty a ona s tým autom prefrčala. Či sa ospravedlnila? Nie, samozrejme, že to bola moja chyba. Nemala som na ňu nakričať, lebo si to nezaslúžila. Tak mi celú vec objasnila.

Uvedomila som si, že ak chcem byť šťastná, nemôže ma niekto držať pre seba, chcieť, aby som pritakávala a robila všetko podľa neho. To som už zažila so svojím exmanželom a teraz sa to znovu zopakovalo. Život nám podsúva lekcie, ktoré sa budú opakovať dovtedy, kým ich nepochopíme a nenaučíme sa to, čo sa naučiť máme. Priateľ je človek, ktorý nemusí so všetkým súhlasiť, ale akceptuje vás alebo nájdete kompromis. Nezhadzuje vás za chrbtom, ale povie to priamo vám. Niektorí ľudia sú darom alebo lekciou. Táto osoba bola oboje.

Zuzka

Čo my na to?

Vzťahy nás učia veľa o sebe. Hlavne tie zlé, v ktorých sa hádame, nie sme samy sebou, prispôsobujeme alebo, naopak, sme mocenské až manipulatívne. Tak, ako nás učia dávať si hranice a chrániť svoju integritu, učia nás prijímať kritiku, hľadať mieru, čo je zdravý vzťah a čo už nikomu neprospieva. Ak dáme druhým šancu, z každého vzťahu môžeme vyjsť ako lepší človek.