O mimoriadne nadaných deťoch kolujú v našej spoločnosti rôzne mýty. Mnohí rodičom nerozumejú a tak celkom nechápu, čo vlastne znamená, že vychovávajú nadané dieťa. "Takéto dieťa si rýchlejšie osvojuje mnohé rozumové schopnosti a kompetencie ako jeho rovesníci. V útlom veku môžeme badať skorší nástup reči, záujem o čísla a písmenká, alebo kladenie nespočetných otázok," vysvetľuje odborník Dušan Fábik, ktorý v minulosti pôsobil ako psychológ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnáziu v Bratislave.

"V školskom veku si nadané deti rýchlo osvojujú učivo, majú výbornú pamäť a intenzívnu zvedavosť." Ale to, samozrejme, zďaleka nie je všetko, s čím sa rodičia týchto detí stretávajú. Je toho ešte omnoho viac a vychovávať nadané deti je rozhodne veľká výzva. Autorka tohto článku je sama matkou nadaného dieťaťa a v rozhovore pre <a rel="noopener" href="https://www.instagram.com/happy_reads46/" target="_blank">Happy Reads</a>, instagramovom profile (nielen) o detských knižkách sa psychológa Dušana Fábika pýtala práve na špecifiká, výchovu a fungovanie týchto detí.

O nadaných deťoch sa hovorí stále viac, čo je úžasné, ale v spoločnosti sa stále šíria rôzne mýty, aké vlastne nadané deti sú. Ľudia si myslia, že musia byť úspešné v škole, mať bezproblémové správanie, zapadať. To sa však často nedeje. Čo to vlastne znamená, že dieťa má nadanie? Kedy by mal rodič spozornieť, ako to zistí?

Vo všeobecnosti možno povedať, že intelektové nadanie znamená zrýchlený kognitívny vývin. Nadané dieťa si rýchlejšie osvojuje mnohé rozumové schopnosti a kompetencie ako jeho rovesníci. V útlom veku môžeme badať skorší nástup reči, záujem o čísla a písmenká, alebo kladenie nespočetných otázok. V školskom veku si nadané deti rýchlo osvojujú učivo, majú výbornú pamäť a intenzívnu zvedavosť.

Akcelerovaný vývin sa však nemusí prejavovať len v kognitívnej sfére, ale aj v psychomotorickej či emočnej. V rámci psychomotorickej oblasti možno badať psychomotorickú excitáciu už v ranom veku. Nadané deti robia skôr prvé kroky, majú nižšiu potrebu spánku, a naopak, výraznú potrebu bádať a pohybovať sa.

V rámci emočnej oblasti môžeme spomenúť emočnú senzitivitu, ktorá sa môže prejavovať vysokou empatiou, emočnou inteligenciou či kvalitnými sociálnymi kompetenciami. Pokiaľ badáme v spomenutých oblastiach niektoré znaky nášho dieťaťa, možno predpokladať, že ide o intelektové nadanie.

Článok pokračuje na ďalšej strane. &gt;&gt;&gt;

Je dôležité, aby dieťa absolvovalo testy intelektu? Čo môže rodič urobiť, aby dieťa v škole napredovalo? Pomôže mu, ak bude môcť chodiť do triedy pre nadané deti? Je dôlezité, aby o nadaní vedelo aj jeho okolie?

Význam testovania inteligencie alebo prestup na školu pre nadané deti určuje najmä spokojnosť dieťaťa. Pokiaľ je dieťa spokojné v bežnej triede, nenudí sa, má prísun nových a zaujímavých informácií, nie je nevyhnutná výberová trieda. Ak je naopak prostredie v bežnej škole nepodnetné, nezaujímavé či sa nadané dieťa stane predmetom šikany, určite je možné zvážiť prestup do triedy či školy pre nadaných žiakov.

Vo výsledku by sme nemali uvažovať, ktoré prostredie je a priori lepšie, či bežná škola alebo škola pre nadané deti. Hlavným rozhodovacím faktorom má byť spokojnosť dieťaťa.

Stretávate sa vo svojej praxi s tým, že ak je jedno z detí nadané, platí to aj pre jeho súrodenca? Stáva sa, že v rodine je viac detí a niektoré nadané nie sú?

Pokiaľ je jeden súrodenec nadaný, so zvýšenou pravdepodobnosťou to platí aj pre druhého súrodenca. Nemôžeme zabudnúť, že intelektové nadanie je do veľkej miery geneticky podmienené, takže výška inteligencie je zväčša u súrodencov porovnateľná.

Samozrejme, jestvujú aj výnimky a niekedy sa stane, že jeden zo súrodencov má bežné intelektové schopnosti a druhý je nadaný.

Aké máte skúsenosti s výchovou nadaných detí v rodinách? Líši sa spôsob výchovy nadaného dospelého a takého rodiča, ktorý sám nadaný nie je, ale jeho dieťa je nadane? Spôsobuje viac konfliktov, ak sú nadané obe strany - rodičia aj deti? 

Vo všeobecnosti majú rodičia nadaných detí tendenciu častejšie využívať autoritatívny štýl výchovy (rozlišujeme od autoritátorskeho) než rodičia bežných detí. Ide o štýl výchovy, kde majú rodičia vysoké nároky na zrelosť a sebakontrolu svojich detí, ale zároveň prejavujú vysokú mieru citlivosti a angažovanosti. Vzťah rodiča a dieťaťa je definovaný vzájomnou spoluprácou, v ktorej rodič uznáva hodnotu a názory dieťaťa, avšak určuje a vytvára aj hranice pre dieťa.

Menej frekventovaný je u rodičov nadaných detí autoritátorský štýl výchovy, ktorý sa vyznačuje dôrazom na kontrolu a poslušnosť, presadzovanie disciplíny prostredníctvom trestov a plnenie pokynov bez hádok.

Potrebujú takéto rodiny (nadaní rodičia a nadané dieťa) pomocnú ruku odborníkov?

Samotné poradenstvo je pre rodičov niekedy potrebné. Problémom zväčša nie je citlivosť a emočná angažovanosť voči dieťaťu, ale skôr vytváranie primeraných hraníc vo výchove.

2. časť rozhovoru s Dušanom Fábikom nájdete na www.casprezeny.sk už čoskoro.

Chceli by ste zistiť viac o živote s nadanými deťmi, zaujímajú vás detské knižky, literatúra pre deti? <a rel="noopener" href="https://www.instagram.com/happy_reads46/" target="_blank">Nakuknite SEM k nám, začítajte sa do zaujímavých rozhovorov so známymi mamami a ponorte sa aj do čarovného sveta detských príbehov.</a>

Aké knižky si doma so svojimi deťmi čítajú Adela Vinczeová, Nela Pocisková, Bibiána Bardy či Dominika Stará? Aké rituály si pritom vytvorili? Viac sa dočítate tu: