Čo sa s nami deje, keď umierame?

Súdny lekár Martin Kováč nám z nej odkryl pár zaujímavých faktov.

Smrť môžeme definovať ako nezvratné zastavenie dýchacej a srdcovej činnosti. Samotné umieranie však nie je otázkou jednej sekundy, môže trvať i niekoľko hodín. ,,Prvou fázou umierania je agónia, ktorá vedie k úplnému a nezvratnému vyhasnutiu činnosti celého centrálneho nervového systému. Je charakterizovaná nehybnosťou, ale aj nepokojom, blúznením, oslabením srdcovej, dýchacej činnosti a reflexov,“ vysvetľuje Martin Kováč.

Po tejto fáze nasleduje klinická smrť, ktorá je príznačná zastavením krvného obehu, dýchania a poruchou činnosti nervového systému. ,,Tento stav je zvratný, avšak trvá iba okolo 5 minút a je ohraničený smrťou mozgu. Mozgová smrť znamená definitívny zánik organizmu.“

Nepriaznivé podmienky, ktoré vznikajú po mozgovej smrti, spôsobujú postupné odumieranie jednotlivých orgánov a systémov. Označujú sa ako biologická smrť. Znamená smrť všetkých buniek a posmrtné zmeny. Nastáva do 18 – 20 hodín po zastavení krvného obehu v tele.“

Najskôr dochádza k odumieraniu orgánov, ktoré sú citlivé na nedostatok kyslíka (mozog), pričom tkanivá, ktoré nie sú až také citlivé, si môžu svoje funkcie ešte zachovávať. Táto vlastnosť sa hodnotí ako supravitálna reakcia a charakterizuje ju schopnosť tkanív reagovať aj po smrti človeka na určité podnety. ,,Patrí sem napríklad dráždivosť svalu po údere reflexným kladivkom do dvoch hodín po smrti, pohyblivosť spermií do 36 – 48 hodín po smrti.“

Známky smrti

Rozdeľujeme ich na isté a neisté. ,,Medzi neisté známky smrti patria bledosť kože, pokles telesnej teploty, neprítomnosť reflexov, nerozpoznané dýchanie, nehmatný pulz a nepočuteľná srdcová činnosť. Vzhľadom na to, že sa môžu vyskytovať aj pri iných udalostiach, nemožno na ich základe stanoviť úmrtie.“ Medzi isté známky smrti patrí vznik posmrtných škvŕn, posmrtná stuhnutosť.

Posmrtné zmeny na tele

Medzi ne patrí pokles teploty až do vyrovnania jej hodnoty s vonkajším prostredím, posmrtná stuhnutosť, posmrtné vysychanie slizníc, presun krvi do najnižšie uložených miest tela so vznikom posmrtných škvŕn.

,,Následne dochádza k vzniku neskorých posmrtných zmien ako k samonatráveniu tkanív vplyvom chemických a biologických procesov v organizme, hnilobe, mumifikácii a tzv. zmydeľňovaniu – rozkladu tela vo vode alebo vlhkom prostredí pri nedostatku vzduchu.“ Po biologickej smrti človeka nedochádza k ďalšiemu rastu tkanív, ako fúzov a chlpov na brade. Ich zvýšené vyčnievanie nad pokožkou pripomínajúce rast je iba pasívny proces spôsobený stratou pružnosti kože.

Mŕtvy môže ožiť

V prípade utopenia, podchladenia, zásahu elektrickým prúdom alebo zasypaním lavínou človek už po krátkom čase prejavuje znaky klinickej smrti. Na prvý pohľad teda usúdime, že je mŕtvy. Keď sa však u týchto ľudí začne s okamžitou resuscitáciou, najneskôr do 30 – 45 minút ešte môžu ožiť.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!