Čo prezrádzajú kresby vašich detí?
27. 3. 2007, 9:02 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:02)

Zdroj: Archív
Viete, čo si o nás myslia naše deti? Viete, čo im chýba, po čom túžia, ako sa cítia? Ak príde dieťa k psychológovi, veľmi často si má vziať papier a ceruzku a nakresliť svoju rodinu v nejakej typickej situácii.
Pri čítaní takéhoto rodinného portrétu psychológ často zistí viac ako ďalekosiahlym vypytovaním a sondovaním v najbližšom okolí. Metóda, ktorú používajú psychoterapeuti, sa dá s istou rezervou použiť aj v domácom prostredí. Úloha znie: Namaľuj našu rodinu.
Aby mal obrázok istú výpovednú hodnotu, malo by ho maľovať dieťa medzi šiestym a dvanástym rokom. Dieťa by malo kresliť na formát A4, obyčajnou ceruzkou, pretože farby dieťa rozptyľujú.
Čo chýba na obrázku?
V ideálnom prípade by na obrázku mali byť všetci členovia rodiny. Zabudnutie na niektorého člena býva takmer vždy zámerné. Psychológ Pavel Říčan v publikácii Detská klinická psychológia vysvetľuje, že vynechanie jedného člena rodiny často znamená jeho odmietanie alebo protichodné city voči nemu. Zatiaľ čo chýbajúca matka býva skôr raritou, otec býva najčastejšou osobou, ktorá sa z obrázka vytráca. To môže signalizovať nejaké problémy, napríklad vzájomný chlad, ale tiež nemusí. Dieťa napríklad takto často konštatuje, že otec sa vracia neskoro večer z práce, čo ešte nemusí byť žiadna tragédia. V každom prípade však nie je od veci si dôvod jeho neprítomnosti na kresbe u malého autora overiť.
Otec je dlhý, mama krátka
Za normálnych okolností by postavy na obrázku mali mať výšku, ktorá s určitou rezervou zodpovedá realite. Otec a matka môžu byť nakreslení rovnako veľkí, hoci ich v skutočnosti delí aj 20 centimetrov. „Ak namaľuje dieťa jednu postavu vo vzťahu k ostatným mimoriadne malú, potom ju zvyčajne považuje za nedôležitú,“ hovorí psychológ. Spozornieť by sme mali najmä v prípade, ak dieťa nakreslí samo seba mimoriadne malinké. Väčšinou je to vyjadrenie nízkeho sebavedomia, pocitu izolácie a odmietania zo strany ostatných. Ak je jeho vlastná postava ohromná, často ide o deti ťažko ovládateľné so sklonom k agresivite.
Začarovaná rodina
Komu by sa zdalo, že je pre neho obrázok málo čitateľný, môže vyskúšať metódu českého psychológa Zdeňka Matějíčka a požiadať deti, aby nakreslili začarovanú rodinu. „Namaľuje nás, akoby nás kúzelník začaroval na nejaké zviera.“ Výsledná kresba býva ešte symbolickejšia, a teda lepšie čitateľná. Ak je napríklad otec zobrazený ako lev či krokodíl s ohromnými zubiskami a deti s matkou ako malé myšky či vyplašené zajace alebo srnky, netreba ani ďalšie pokusy, ani vysvetlenia. „Takto nakreslila našu rodinu moja osemročná dcéra,“ hovorí 38-ročná Zuzana, ktorá sa práve rozvádza so svojím mužom alkoholikom. Ak je matka ako myš a dieťa ako mačka, je viac než pravdepodobné, že dieťa si robí s matkou, čo chce, a doma vyrastá malý tyran.
Pozor! Ak ste si to práve vyskúšali, robiť unáhlené závery nie je správne. Kresby by mal posúdiť aj odborník, ktorý je na to vyškolený.