Danka sa pred 40 rokmi stretla s tajomnou osobou: Jej predpoveď sa splnila! Uff, ZIMOMRIAVKY

Bola som osem mesiacov šťastne vydatá, na konci tretieho ročníka vysokej školy a v treťom mesiaci tehotenstva. Šialene zamilovaná do manžela som si myslela, že ten ošiaľ šťastia sa nikdy neskončí...

Brigádovala som v malom športovom areáli, kde sa požičiavalo športové náradie. Bol krásny horúci letný deň. Sedela som pred domčekom, opaľovala som sa a čakala na prvých zákazníkov. Po niekoľkých minútach prišla do areálu milá staršia dáma. Len tak postávala a nenápadne ma sledovala. Mám dobré periférne videnie, takže som si to všimla.

Zrazu vošla do domčeka a prihovorila sa mi: „Vy ste študentka?“ Zarazilo ma to, ale kývla som hlavou, že áno, a opýtala som sa: „Odkiaľ to viete?“ Prezrela si ma a dodala: „A ste tehotná.“ No toto ma už naozaj zarazilo, ostala som riadne prekvapená. „Odkiaľ to všetko viete? Niekto o mne rozprával?” Na to ona potichu povedala: „Vôbec nie, nie som odtiaľto, som na dovolenke. Som učiteľka angličtiny a slovenčiny a proste som vás odhadla. To, že ste tehotná, som rozpoznala...“

Tak sme sa dali do reči a povedala som jej, že sa nám narodí dcéra Janka a že sa veľmi tešíme. Na to ona s úsmevom povedala: „Bude to chlapec, moja milá, a bude ešte jeden...“ Na chvíľu som onemela. „Viete, mladá dáma, ja som tiež matka dvoch synov a budovala som si veľkú kariéru v škole, musela som byť všade, na školeniach, na výletoch so študentmi. Moje deti boli s babkami, manželom, len nie so mnou. Potom som si myslela, že už ma nepotrebujú. Vychovala som z nich síce samostatných jedincov, ale citovo prázdnych. A vrátili mi to, keď boli dospelejší. Začali ma ignorovať, vyčítali mi všetko, čo sa dalo, bola som nahnevaná na seba a vedela som, že som si sama na vine. Neurobte tú istú chybu ako ja. Starajte sa o svoje deti, keď budú na svete. Teraz zliepam, čo sa zlepiť dá. Mám také tušenie, že budete taká istá.“

Bola som priam urazená, čo to tára, veď ja budem vzorná matka. Tak som ju upokojila a povedala jej, nech sa nebojí, mne sa to nemôže stať. Tá pani odišla a už som ju v živote nevidela.

Čas ubiehal. Naozaj sa mi narodili dvaja synovia, začala som učiť na strednej škole angličtinu a slovenčinu. Počas prázdnin som svojich synov naučila všetko, čo som mohla. Popri tom som si budovala kariéru. Po 10 rokoch učenia som odišla robiť iné manažérske funkcie a následne podnikať. A naozaj si to odniesli moji chlapci aj ja. Stali sa z nich samostatní jedinci, ale chýbala im mamina láska, tá otcova ju nedokázala nahradiť.

Veštba sa naplnila do bodky. Teraz zliepam črepiny a snažím sa rozhádaných bratov dať dokopy a vytvoriť si s nimi lepší vzťah. Ide to pomaly aj preto, že som sa s ich otcom rozviedla. Vydala som sa znovu, preto je všetko ešte komplikovanejšie. Vidím však svetlo na konci tunela.

Stále mám pred očami tú dámu a hovorím si, akú mala pravdivú predpoveď. Len nechápem, odkiaľ to mohla vedieť? 

Danka

Materstvo je jedinečné a neopakovateľné. Ako rodičia si často všeličo vyčítame vo výchove, ale mnohé veci sa už nedajú vrátiť. Rodičovstvo nás však učí, že chyby robíme všetci, lebo v skutočnosti deťom dávame len to, čo sme sami dostali. Ako sa vraví, nevieme preskočiť svoj tieň. Preto je zbytočné niečo si vyčítať, najlepšie je poučiť sa a robiť to v budúcnosti lepšie. Podobne ako Danka.  

Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk Za uverejnený príspevok vám pošleme darček. Píšte na adresu, ktorú nájdete v tiráži a pripojte heslo: Nikdy by mi nenapadlo. Prosíme, zasielajte iba originálne príbehy, inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!