Vďaka jej darčeku na meniny vyhrala nevesta v LOTÉRII... Neuveríte, ako sa to stalo: OMYLOM!

U nás je zvykom, že keď má niekto z blízkej rodiny sviatok, menšiu oslavu robím doma ja. Uvarím dobrý obed, napečiem koláčiky či tortu, pokúpim darčeky a teším sa z prítomnosti všetkých svojich blízkych.

Nedávno sme oslavovali Klaudiine meniny, našej nevesty. Kúpila som jej menšie darčeky a do obálky vložila päťdesiatku. Z vnútornej strany som napísala: „Aby sušička dobre sušila.“ Bol to totiž príspevok na sušičku bielizne, ktorú si so synom práve kúpili. Keďže Klaudia bola v tom čase práceneschopná, hoci už jej bolo fajn, zdržali sa u mňa len veľmi krátko. Na druhý deň mala odniesť do práce papier od lekára. Potvrdenie pre zamestnávateľa mala v ruke, a keď odchádzali, prišiel taxík a ona v rýchlosti vzala obálku, kde vložila aj doklad pre zamestnávateľa. Bola to obálka odo mňa. Asi si viete predstaviť, čo sa stalo. Klaudia odovzdala obálku na personálnom oddelení, prehodila pár slov s kolegyňami, s ktorými skvele vychádzala, a išla domov. Personálna referentka odovzdala obálku s lekárskym potvrdením na učtáreň.

A brigádnička Bianka ju otvorila, a tu päťdesiatka. A papierik o sušičke. O akú sušičku šlo? Netušila. Ihneď volali Klaudii, čo im to vlastne odovzdala. Ona sa začala smiať, že také niečo sa jej ešte nikdy nestalo. Nakázala Bianke, nech za to kúpi žreby po dve eurá, že ona po maródke prinesie nejaké koláčiky a vínko a spoločne zotrú tie žreby.

Tak aj bolo. Klaudia nastúpila do práce, poobede bolo posedenie. Kolegyne zotierali žreby, ale výhry boli malé. „No čo už, aspoň trochu adrenalínu a zábavy sme si užili,“ smiali sa kolegyne. Ale Klaudia optimisticky povedala: „Ešte tu máme nejaké posledné kúsky, vždy je šanca.“ A tu zrazu neuveriteľný zvrat. Jedna z kolegýň zotrela žreb a – veľká výhra. Naozaj veľká!

Tridsaťpäťtisíc eur. Najprv ani nechceli uveriť, ale potom… To bolo radosti! Všetky sa objímali, radovali, bolo to v tej chvíli neopakovateľné až neuveriteľné.

No čo teraz s výhrou? Čia vlastne je? Prv chceli, nech si ju zoberie kolegyňa, ktorá žreb zotrela. Potom však povedali, že to boli Klaudiine žreby. Veď tá päťdesiatka bola jej. Potom sa rozhodli, že si výhru rozdelia. Ale nakoniec Klaudia navrhla, že dvadsaťtisíc dajú Bianke, ktorú čakala drahá operácia. Zvyšné peniaze si rozdelia. Všetky súhlasili. Bianka im so slzami v očiach srdečne ďakovala a nemohla uveriť, že konečne sa jej splní sen a zoperujú jej nohu a azda bude ešte sama chodiť. Klaudia skonštatovala, že ešte nikdy tak účelne nevyužila darované peniaze. A naozaj, bola to pravda!

Keď nám to Klaudia všetko vyrozprávala, uvedomila som si, že som to vlastne bola ja, kto dopomohol k tejto výhre, lebo vďaka neobyčajnému omylu sa vykľula neobyčajná pomoc mladej žene, ktorá dovtedy nemala šancu zaradiť sa do normálneho života. A navyše všetky mali z toho niečo, dokonca aj nevesta mala viac ako len tých päťdesiat eur. Bola som veľmi šťastná, že sa niečo také podarilo.

Zažili ste niečo nečakané alebo máte nejaký problém, ktorý sa skončil nečakane? Napíšte nám svoj zážitok či príbeh na email ivana.adamcova@newsandmedia.sk! My vám dáme spätnú väzbu, či z vás bude spisovateľ a tiež pošleme nejakú peknú knižnú novinku! A možno sa tak stanete aj našim kolegom.