Deje sa toto aj u VÁS DOMA? Pandémia nahlodáva lásku! Ako spojiť rodinu, keď sú názory opačné?

Radí Janette Šimková, vzťahová a životná koučka

Nemôžeme pred tým zatvárať oči. Jednoducho nielen spoločnosť je rozdelená, ale aj rodiny. Často sa nezhodneme na tom, či dodržiavať opatrenia, alebo nie, či sa dať očkovať, alebo nie, či veriť lekárom alebo informáciám na webe, pochybnosti nás zožierajú, sme zmätené, nevieme si vytvoriť názor, lebo sa k nám dostávajú protichodné informácie. A keď konečne niečomu uveríme, príde naša kamarátka, sestra, mama, otec, ľudia, ktorým dôverujeme, a tvrdia presný opak. A my sa v tom zmätku s nimi aj pohádame. Lebo nechceme zase pociťovať tú neistotu, snažíme sa len nájsť pevnú pôdu po nohami a kráčať ďalej. Ako teda zachovať pokoj, názor a zároveň tolerovať ten opačný? Sviatky nás dokážu riadne potrápiť, veď v rodine je príliš veľa členov a nie všetci majú rovnaký pohľad na vec. Ako to celé zvládnuť, vám v nasledujúcich riadkoch ukáže odborníčka.

Lenka (42): Rodičia sú priorita

Lenka s manželom a 15-ročným synom sa zhodnú na tom, že sa treba očkovať, a dôverujú odborníkom. „Myslíme si, že pandémia sa nedá inak poraziť, len tým, že získame imunitu. A prečo ju neposilniť očkovaním? Nemyslím si, že je to experiment na ľuďoch, to by bolo každé očkovanie. A čísla, ktoré máme k dispozícii, neukazujú ani to, že by nám škodilo viac ako samotný kovid. Práve naopak. A ak niekto spochybňuje aj čísla, tak potom čomu veriť?“ pýta sa Lenka.

Je to vraj len chrípka

No jej sestra na to nemá rovnaký názor. „Sestra Monika sa nedala zaočkovať, neverí, že kovid je taký smrteľný, myslí si, že ide o bežnú chrípku, a verí na prirodzenú imunitu. Štvú ma jej názory, hlavne preto, že máme starých a chorých rodičov. Našou prioritou by malo byť chrániť ich. Ak viem, že pre to niečo môžem urobiť, tak to urobím. No Monika nie,“ vysvetľuje, čo ich rozdeľuje. „Na Vianoce sa chystá na návštevu, zakázať jej to nemôžem a rodičia ju chcú vidieť. Ale vôbec neviem, ako sa správať. Či sa téme vyhýbať, či sa o nej rozprávať. Ako zvládnem, keď ma bude presviedčať?“ kladie si otázky Lenka, ktorá nechce sviatky prežiť v hádkach.

Čo na to odborníčka: Keď je medzi vami téma, ktorá je nevyriešená a spôsobuje napätie, tak sa radšej vopred dohodnite – môžete sa zísť a porozprávať sa –, ako to budete riešiť, aby to bolo konštruktívne a nezraňovalo to. Ak napriek tomu predpokladáte, že sa debata zvrhne na presviedčanie a nevyžiadané rady, reagujte ako dospelá, nie ako namrzené dieťa. Povedzte: „Ďakujem za názor, ale rozhodla som sa takto.“ Alebo: „Možno máš pravdu...“ Keď ju to nezastaví, naďalej zachovajte pokoj a povedzte: „Mrzí ma, že nesúhlasíš, ale o tomto rozhodujem ja.“ Prípadne: „Už sa o tom nechcem rozprávať. Poďme riešiť niečo, na čom sa zhodneme.“ Oplatí sa nechytať na konfliktný háčik, hlavne keď poznáte preferencie tých, ktorí by vás do niečo tlačili a niečo vám podsúvali alebo vás „naprávali“. Sú témy, o ktoré nie ste povinná sa deliť s druhými, keď sa tak rozhodnete.

Skúste toto

Pomáha aj modlitba za dar rozlišovania: „Bože, daj mi silu, aby som zmenila veci, ktoré zmeniť môžem; daj mi trpezlivosť, aby som znášala veci, ktoré zmeniť nemôžem, a daj mi múdrosť, aby som oboje od seba odlíšila.“ Práve ono rozlíšenie býva veľká výzva a zároveň nám to umožňuje pútať pozornosť na to, na čom skutočne záleží. Chcete mať „pravdu“ alebo radšej uprednostniť vzťah?

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Lara (33): S manželom sme sa nedali zaočkovať, rodičia to nechápu

Lara s manželom sa už dlhšie snažia o bábätko, robia pre to aj nemožné, preto sa rozhodli nedať zaočkovať. Zdôvodňujú to takto: „Niekde som si prečítala, že je to riziko a ovplyvňuje to aj plodnosť či neplodnosť budúcich rodičov. Aj keď to možno nie je pravda, ten strach vo mne zostal. Nechcem riskovať, že pre očkovanie sa nám nepodarí stať sa rodičmi. No moji rodičia na to majú opačný názor,“ vysvetľuje svoj postoj.

Som vraj mladáa naivná

Konflikt vzniká vždy, keď Lara telefonuje s rodičmi alebo ich navštívi. „Moji rodičia sú zvyknutí všetkých riadiť a ja som vždy bola poslušná dcéra. Prvýkrát sa nezhodneme na niečom, čo je pre nich ohrozujúce život. Hovoria mi, že som mladá a naivná. Akoby mi hovorili, že som hlúpa. Otec mi dokonca našiel štúdie, ktoré vyvracajú moje pochybnosti o tom, že by mi očkovanie malo škodiť, ale neviem sa zbaviť zlého pocitu. Nedokážu ma presvedčiť,“ tvrdí úprimne Lara. Už teraz sa boja Vianoc. Najradšej by k nim nešli, ale to by neprežili. A nevedia, ako komunikovať, aby to bolo čo najmenej útočné.

Čo na to odborníčka: Zobrala by som to najskôr z pohľadu toho, že je dôležité vyznať sa v sebe samých. Mali by sme si uvedomovať, z akých hodnôt a postojov vychádzame a ako to vplýva na náš svetonázor. To nám pomôže nepúšťať sa do zbytočných roztržiek a prejavovať viac empatie a rešpektu. Toto nie je len rada pre rodičov, ale zároveň pre všetkých. Potrebujeme si postrážiť hranicu medzi pozorovaním a hodnotením. Je dôležité vyvarovať sa miešania týchto dvoch prejavov a nevynášať unáhlené súdy. Napríklad hodnotením môže byť výrok „si naivná“. „Byť naivná“ však nič nevypovedá o situácii. Je to osobné hodnotenie a dotyčná s ním nemusí súhlasiť. Buď sa teda ohradí, alebo zaujme odstup. Môžete sa opýtať: „Podľa čoho si myslíš, že som naivná?“ Otázka rozprúdi debatu a tým sa vytvorí priestor na to, aby sa téma vyjasnila a vysvetlila. Je na to potrebná dôvera a tá vzniká, iba keď prejavíme rešpekt a neupierame druhému právo na jeho názor.

Buďte svetlom v tme

● Urážlivé slová nedokážeme zastaviť tým, že sami budeme odpovedať urážlivo. Zlo sa zlom nedá poraziť. Milé a dobré slová otvárajú komunikáciu. Zlé a agresívne ju, naopak, končia a tým pôsobia aj proti tomu, aby sa vzťah rozvíjal. Vymeňte preto negatívne slová za tie pozitívne.

● Udržte komunikáciu! Niekedy sa človek s opačným názorom uzatvára do seba, aby nemusel čeliť konfliktom, prehováraniu, konfrontácii. Vždy je lepšie konštruktívne sa pohádať, ako dlhý čas len mlčať, aby vzťahy úplne neochladli.

● Niektorí ľudia počúvajú, aby vedeli, kedy dotyčný človek prestane rozprávať a kedy konečne môžu začať hovoriť oni. Druhí počúvajú, aby vedeli odpovedať. Len tretia skupina ľudí počúva, aby tomu druhému porozumela. Snažme sa dostať do tej tretej skupiny.

● Pred tým, ako idete niečo povedať, položte si tieto tri otázky:

1. Je to, čo chcem povedať, skutočná pravda?

2. Je to, čo chcem povedať, naozaj nutné?

3. Je to, čo chcem povedať, skutočne láskavé?

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Júlia (54): Mám strach o brata

Júlia má o dva roky staršieho brata, ale vychádzali spolu skoro ako dvojičky. „Mali sme medzi sebou zvláštne puto. Od začiatku. Chránili sme sa a vždy držali spolu. A teraz sa to narušilo. Veľmi ma to trápi. Brat sa nechce dať očkovať a verí všetkým tým konšpiračným webom a informáciám. Lenže on je chorý, má vysoký tlak a berie lieky. Veľmi sa o neho bojím, že ak by kovid dostal, skončilo by sa to zle.“

Verí, že zomriem ja

No brat sa rovnako bojí o Julku. „Zvláštne je, že keď sa o tom s ním rozprávam, on sa bojí rovnako o mňa. Verí, že zomriem ja, pretože som sa dala očkovať. Vôbec neviem, ako pracovať so svojím strachom ani s tým jeho. Som z tejto situácie unavená, kovid mi doslova vzal brata.“

Čo na to odborníčka: Ako pracovať s vlastným strachom, keď sa bojíme o blízkych? Začnime tým, že si uvedomíme, že pocity sú ako kompas, ktorý sa nás snaží upozorniť na to, kde sa práve nachádzame. Takýto strach nás môže upozorňovať na vlastnú zraniteľnosť a krehkosť, ktorú v nás táto téma vyvoláva. Prežívanie obáv je prirodzené a potrebujeme im venovať pozornosť. Sledujme procesy našej duše, lebo iba tak dochádza k ich uvoľneniu, a dokážeme odstúpiť od toho, čo v nás vyvoláva obavy. Prvým krokom je nebrániť sa emóciám a nechať ich cez seba prejsť. Ak sa emóciám bránime a odmietame ich prežiť, ešte viac zosilňujú. Oplatí sa vypísať ich na papier a nastaviť si nový rámec, ako chcete o tejto situácii premýšľať. Môže to napríklad vyzerať takto: „Aj keď sa cítim ohrozene a bezmocne, dokážem si uvedomiť, ako ma situácia zároveň posilňuje a motivuje.“ Čiže v prvom rade strach uznať, prijať ho, vziať na vedomie. Nemusíme sa s ním stotožňovať a správať sa podľa toho, kam nás ženie. Prijatie nám dáva väčší priestor, ako sa so situáciou vyrovnať. A na záver, hoci to tak nevyzerá, každá situácia nám dáva novú skúsenosť, ktorá nás má posunúť a posilniť pre ďalšie fungovanie v živote. Nevzdávajte sa!

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ako to vidíme v redakcii

Nepresviedčam nikoho

Soňa Sedláčková, redaktorka

Často som sa v posledných rokoch stretávala s tým, ako mi niektorí rovesníci vnucovali, ako mám žiť svoj život. Čo by som už mala alebo nemala robiť vo svojom veku. Prvotne som mala potrebu oponovať, presviedčať, hádať sa a hnevať na nich. Dnes som v tom pokročila úplne niekde inde. Nepresviedčam nikoho, vypočujem si ich, ale sama viem, ako chcem žiť. A keď­že som spokojná a šťastná, mám vnútornú silu nehnevať sa na nich, nepresviedčať ich o svojej pravde. Dalo mi to silu usmievať sa na nich a byť vnútorne vyrovnaná. Takto pristupujem aj k rozporom ohľadom očkovania. Keďže mám túto otázku v sebe zodpovedanú, vôbec mi nevadí, ak to má niekto inak. Každý má právo na názor, aj keď sa často naň nepýtam, dostanem ho. (Smiech.) Ale nie som konfliktný typ, zároveň sa snažím byť tolerantná ku všetkým. Nechám človeka, nech mi ten svoj pohľad na očkovanie či kovid povie, a snažím sa ho vypočuť. Ale to je všetko, nepresviedčam, len tolerujem.

Nerada sa starám do druhých

Veronika Maťová, web editorka

V našej rodine sme takmer všetci zaočkovaní, až na jedného člena, a je to trochu náročné, pretože som si musela vypočuť, ako nebudem mať nikdy deti, ako mi to spôsobí rakovinu a podobné reči, ktoré nájdeme na sociálnych sieťach. Ak vám niečo také povie cudzí človek, nevnímate to, ale ak je to niekto z rodiny, tak to zamrzí. Som človek, ktorý sa veľmi nerád stará do druhých, a preto si myslím, že je to každého osobná vec. Riadim sa heslom „ži a nechaj žiť“ a myslím si, že by si to mohlo zobrať k srdcu viac ľudí.

Prebehla som z jedného tábora do druhého

Beata Suchá, editorka

Priznám sa, prebehla som z jedného tábora do druhého. Očkovanie mi nebolo dvakrát pochuti, ale rozhodla som sa preň z praktických dôvodov a pre cestovanie. Dnes som rada, že som sa dala zaočkovať. Cítim sa istejšie a aj ľudia z môjho okolia, ktorí koronu napriek vakcíne dostali, mali väčšinou ľahký priebeh. Vnímam, v akom strachu žijú „neočkovanci“ a že často potrebujú utvrdiť samých seba o správnosti svojho rozhodnutia. A tak nás očkovaných zahlcujú rôznymi overenými aj neoverenými informáciami o škodlivosti vakcinácie. Osobne som zástanca slobodnej voľby. Nemám nič proti tým, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. Musia však počítať s tým, že za svoje rozhodnutie môžu niesť následky. Z môjho pohľadu si komplikujú život, ale je to ich vec.

Zabudli sme na rešpekt a úctu

Martina Ďumbalová, redaktorka

Ak má niekto opačný názor ako ja, rešpektujem to. A to isté očakávam aj od toho druhého. Ak niekto nedokáže akceptovať, že mám iný názor, jednoducho sa s ním na tú tému nebudem baviť. Každý máme vlastný rozum, vlastné svedomie a nebudem nikoho presviedčať o svojej pravde. Pandémia, bohužiaľ, rozdelila spoločnosť a zabudli sme na rešpekt, úctu a na to, že niekto môže mať na vec iný pohľad ako my. Smutné je, že to rozdelilo aj mnohé rodiny. A ako sa s tým pasujem? Myslím pozitívne a verím, že všetko bude zase dobré. Keby som si to totiž príliš pripúšťala, nebola by som tu v redakcii, ale niekde v blázinci. (Úsmev.)

Nepáči sa mi agresia a sebectvo

Petra Mitringová, redaktorka

Úprimne, snažím sa nad tým priveľmi nezamýšľať, pretože mám sklony posudzovať záležitosti z vlastného pohľadu a celkom ma vytáča, keď má niekto opačný názor. A viem, že s tým neviem nič urobiť. Doteraz som sa snažila brať rozpoltenosť v spoločnosti s pochopením. Veď každý má právo na vlastný názor a rovnako má každý právo rozhodovať o svojom tele. Čo sa mi však nepáči, je agresia, sebectvo, ale aj neochota počúvať a niekedy aj rozmýšľať. Veľmi sa mi nepáči, ako je zrazu každý odborník na infek­čné choroby, ekonómiu, medicínu, odbory, ktoré vyžadujú roky a roky štúdia. Teraz si stačí len prečítať, ako kamarátka kamarátky má kolegu, ktorý... a už mudrujú. Poznám aj ľudí, ktorých dôvody chápem, a možno, keby som bola v rovnakej situácii, reagovala by som rovnako. Našťastie, čo sa týka mojich úplne najbližších, sme zajedno. Nemám rada konflikty či napätú atmosféru a snažím sa im podľa možností vyhýbať. 

Ide to aj bez konfliktov

Čoho sa ešte môžete držať

1. Odborníčka Janette odporúča tiež postrážiť si zovšeobecňujúce slová typu všetko, nikdy, každý, vždy, znova, zase a podobne. Sú to iritujúce slová, ktoré vháňajú ľudí do obranného protiútoku. Treba byť opisní a konkrétni.

2. Dôležité je, aby sme sa odvolávali iba na to, čo cítime my sami a aké to pre nás je. Formulácia „mám dojem, že som ti ukradnutá“ nehovorí nič o tom, čo vlastne prežívame. Namiesto toho napríklad môžeme povedať: „Cítim sa smutná a neistá.“ Vo vyjadrení emócií je veľká sila – ťažko vám ich totiž bude niekto vyvracať. Ak ich nahlas pomenujeme, váš náprotivok bude vedieť, čo sa vo vás odohráva, a bude na to môcť reagovať. Buď emócie prijme, alebo vám situáciu lepšie vysvetlí. Potom môže dôjsť k tomu, že naše rozladenie opadne. Neraz býva zdrojom konfliktov obyčajné nedorozumenie.

3. Vecnosť sa v komunikácii vypláca. Ak chceme byť veľmi taktní, môžeme ešte zdôrazniť, že sme si vedomí toho, že náš náprotivok nenesie za naše pocity zodpovednosť. Neviníme ho, iba mu vysvetľujeme naše rozpoloženie. Túto skutočnosť si často neuvedomujeme – za naše pocity máme zodpovednosť iba my sami.

Prieskum ukázal

Bojíme sa hlavne vedľajších účinkov. Z prieskumu agentúry AKO vyplýva, že takmer tretina (31,2 percenta) respondentov sa obáva vedľajších účinkov vakcín proti kovidu. Strach majú ľudia hlavne z dlhodobých nežiaducich účinkov, ktoré by sa mohli objaviť až po niekoľkých rokoch od vakcinácie. Vedci sa však takéto názory snažia opakovane a dlhodobo vyvracať vedeckými poznatkami. Napríklad biochemik Pavol Čekan, ktorý stojí za vývojom kloktacích LAMP testov, vraví, že strach z vedľajších účinkov je úplne pochopiteľný, no dnes už neopodstatnený. „Všetky nežiaduce účinky mRNA vakcín už dnes poznáme. Tie sa vždy ukážu do šiestich mesiacov,“ vyjadril sa na sociálnej sieti.