DESIVÉ: Opatrovateľka mučila mesiace tínedžerku, až zomrela a pomáhali jej pritom vlastné deti

Sylvia Likens sa narodila 3. januára 1949 v Indiane a mala ďalších štyroch súrodencov vrátane sestry Jenny. Ich rodičia sa živili ako potulní cirkusanti, preto boli často na cestách. Boli chudobní, a keď ich matku zatvorili do väzenia za krádež v obchode, bratia boli zverení do starostlivosti starých rodičov a Sylviu s Jenny poslali načas bývať k rodine Gertrude Baniszewskej, ktorej dcéra Stefanie bola ich priateľkou.

Gertrude bola vdova a sama mala sedem detí, zarábala si žehlením bielizne a bola rovnako chudobná. Lester, Sylviin a Jennin otec, musel vycestovať do zahraničia, aby zarobil peniaze, a vdove sa jeho 20 dolárov týždenne zišlo, preto súhlasila. A tak si ich v roku 1965 nasťahovala k sebe.

Gertrude mala za sebou tri neúspešné manželstvá spojené s týraním, trpela depresiami a brala aj lieky, ktoré pokútne získala. Nebolo v jej silách starať sa o ďalšie dve tínedžerky. Keď sa raz omeškala platba od ich otca, zatiahla staršiu Sylviu do izby, kde ju zbila za to, že sa o nich musí starať zadarmo. Jenny iba počúvala krik svojej sestry. To bol iba začiatok. Hoci peniaze prišli, Gertrude pokračovala v bitke vždy, keď bola nespokojná. Bila ju pádlom, opaskom, a keď nevládala, poverila tým 17-ročnú dcéru Paulu. Roztočila sa tak špirála násilia, ktorá sa vystupňovala do neuveriteľných zverstiev.

Všetko sa zhoršilo tým, keď Paula došla za mamou, že je tehotná. Gertrude to nevedela spracovať a obvinila Sylviu, že tá je tehotná, pritom bola ešte panna. Kopali ju do pohlavných orgánov, neskôr jej ich znetvorili, pálili na nej cigarety, rezali ju, bili a dávali do rán soľ, potom ju umývali vriacou vodou, nehovoriac o tom, že skoro nič nejedla a nepila. Paula si mučenie dievčaťa začala užívať. Vymýšľala sofistikované týranie, napríklad jej dali zjesť hotdogy, ktoré jej vyhladovaný žalúdok nezvládol. Vracala, a tak ju donútili zjesť vývratky. Sestre Jenny sa vyhrážali, aby mlčala, lebo skončí horšie ako sestra.

Najstrašnejšie na tom je, že sa pridávali ďalší mladiství z okolia, deti totiž rozniesli, že sa predáva chlapom za peniaze, a tak ju donútili, aby napríklad pred všetkými onanovala s fľašou, často ju kopali a v podstate si z nej urobili tréningovú bábku na karate. Mučenie bolo niekedy také šialené, že dievča nedokázalo udržať moč, a tak ju Gertrude premiestnila do pivnice. Tam ju držala pripútanú reťazami k schodom alebo k stene. Okrem toho začala vyberať peniaze od ostatných detí z ulice, aby sa prišli pozrieť na mučené dievča. Hoci všetci vedeli, že to, čo robia, je nezákonné, nikto nič nepovedal.

Sylvia bola taká slabá, že nevládala ani utiecť. Gertrude jej polámala prsty, kopala do hlavy a všetko vyvrcholilo 22. októbra 1965, keď jej horúcou ihlou vyryli na brucho vetu „Som prostitútka a som na to hrdá“. Donútili ju napísať list, v ktorom sa priznala, že poskytuje sexuálne služby za peniaze. A potom sa pohrávali s myšlienkou, že ju odvedú do lesa, aby zomrela. No od plánu sa upustilo, lebo 26. októbra 1965 dievča zomrelo na následky mnohopočetných zranení, krvácania do mozgu, dehydratácie a podvýživy. Keď ju polícia našla, Gertrude sa obhajovala tým, že Sylvia utiekla a vrátila sa takto dobitá. No jej sestra Jenny tvrdila niečo celkom iné… Neskôr sa priznali aj ostatné deti.

Polícia zatkla Gertrude, Paulu, Stephanie a Johna Baniszewských, Richarda Hobbsa a Coya Hubbarda za vraždu. Mládež zo susedstva bola zatknutá tiež za „ujmu na zdraví“. Neplnoletí obviňovali Gertrude, že ich donútila podieľať sa na Sylviinom zabití. Za svoj zločin dostala doživotie a deti tresty od dvoch až do 21 rokov. Nikdy neprejavila žiadnu ľútosť. Po 20 rokoch ju pustili na slobodu pre zlý zdravotný stav, ale o päť rokov neskôr zomrela. Dnes nad Sylviiným hrobom stojí pamätník venovaný zneužívaným deťom.