Deti, ktoré sa učia čínštinu, majú lepšiu pamäť a sú lepšie v matematike! Ako je to možné?

Danka o sebe vraví, že sa nikdy nebála výzev, práve naopak. Brala ich ako impulz. Robí iba to, čo ju baví a napĺňa, a to na 120 percent. Pred 11 rokmi odišla pracovať do Číny. „Venovala som sa predovšetkým jazykovým pobytom najskôr ako marketingová manažérka čínskej aupairingovej agentúry, neskôr som založila vlastnú agentúru na aupairingové pobyty. Študenti žili v čínskych rodinách s deťmi, ktoré učili cudzie jazyky, západnú kultúru a popritom študovali na univerzite čínštinu. Program sa hneď stal populárnym a vyhľadávaným hlavne preto, že všetky náklady hradila bohatá čínska rodina, a teda bol bez poplatkov,“ vysvetľuje mama dnes už ročného Olivera.

Danka sa snažila dostať do programu čo najviac Slovákov, pretože to bola obrovská skúsenosť do života a rovnako aj otvorenie možností do budúcnosti. „Štúdium v zahraničí nie je lacná záležitosť a to bolo aj mojou hlavnou motiváciou na založenie vlastnej agentúry – pritiahnuť mladých Slovákov, pretože v agentúre, do ktorej som prišla, o nás veľa nevedeli.“ Ako dnes vraví, bolo to výborné rozhodnutie: „Rodiny si veľmi pochvaľovali a bola som hrdá. V porovnaní s inými európskymi aupairmi boli Slováci prispôsobivejší, vďačnejší a pracovitejší. Po dvoch rokoch prišiel dopyt z Francúzka a Nemecka po čínskych aupairoch do rodín s deťmi, aby sa v čo najskoršom veku začali učiť tento jazyk budúcnosti.“ Rozbehli teda program aj pre čínskych študentov, aby sa v európskych rodinách starali o deti a prirodzenou formou ich učili jazyk. Najväčší dopyt bol vo Francúzsku, Fínsku a v Nemecku, ale záujem bol veľký aj u poľských susedov. „Popravde som ani nečakala taký úspech a firma sa rýchlo rozrastala. Žiadostí aj žiadateľov boli stovky. Zastavila nás však pandémia a čínska vláda, ktorá 23. marca 2020 zatvorila hranice, ktoré sú dodnes zatvorené.“

Pandémia a prísne opatrenia priviedli Danku späť na Slovensko, kde sa snažila zvyknúť na pokojnejší a pomalší život. „Veľmi mi v tom pomohol môj dnes už manžel Michal, ktorého som stret­la bezprostredne po návrate na Slovensko,“ vraví vďačne a dodáva: „Som vorkoholička, predpokladám, že som sa ňou stala v Číne, kde som pracovala sedem dní v týždni, a tak som si aj na Slovensku musela nájsť projekt, niečo, čomu venujem čas, energiu, skúsenosti a čo bude mať význam. Zbožňujem deti a celá tá zodpovednosť, ktorá prichádza s ich výchovou, je výzva. Príležitosť byť súčasťou tvorenia ich osobnosti, vzdelania a výchovy som sa rozhodla využiť naplno.“ A tak vznikol nápad založiť materskú školu Dragon Kids.

Cieľavedomá žena priznáva, že založenie škôlky na Slovensku bolo podstatne ťažšie ako založenie firmy v Číne. „Náročné bolo nájsť priestory, keďže som trvala na tom, aby boli bezpečné, mimo hlavnej cesty, prachu a hluku, v súkromí, kde deti nie sú denne vystavené ako vo výklade.“ Ideálne miesto zhodou okolností našla hneď pri čínskom konzuláte, kde jej ochotne ponúkli pomoc. Ako bonus je škôlka hneď pri lese s výhľadom na Rakúsko a Dunaj. „Počas všetkých vybavovačiek a prerábok som bola v treťom trimestri tehotenstva,“ vysvetľuje Danka a vraví, že v tom čase ju podporovala rodina, manžel a mamičky, ktoré sa už tešili na otvorenie škôlky a rezervovali si miesto dávno pred otvorením. „Musím priznať, že to nebolo ľahké. V priebehu jedného roka sa mi narodilo bábätko, otvorila som škôlku a ešte sme mali svadbu. Na takúto ,multitask‘ situáciu človeka pripraví len Čína,“ smeje sa dnes Danka. „Som vďačná, že mám okolo seba ľudí, ktorí sú ústretoví, ochotní, trpezliví a chápaví.“

Zakladateľka čínskej škôlky v našom hlavnom meste vysvetľuje, že málokto si dnes uvedomuje silu čínštiny v budúcnosti. „Z Číny sa stáva číslo jeden v svetovej ekonomike a jej sila stále rastie. Tento ekonomický zázrak má vo veľkej miere na svedomí západný trh. Pravidelne mi volajú známi aj neznámi, či by som nevedela dohodnúť nejakú spoluprácu v Číne, a to vo všetkých možných odvetviach – elektronika, hudba, stavebníctvo, doprava, šport, medicína. Dá sa povedať, že každý podnikateľ, či už veľký, alebo malý, obchoduje, plánuje alebo by chcel obchodovať s Čínou. Západné krajiny na tento trend, ktorý je pre nás nový, reagovali už dávno a čínština sa bežne vyučuje na základných školách. Preto učením čínštiny dávame deťom náskok pred ostatnými,“ vyhodnocuje situáciu a vraví, že sa stretáva i s názorom, že je na niečo také priskoro. Podľa nej však nikdy nie je priskoro, čo sa týka učenia jazyka, je len príliš neskoro.

Danka hovorí, že deti sa dokážu paralelne učiť tri cudzie jazyky, a to počúvaním svojho okolia a imitovaním ho. Čím je dieťa mladšie, tým lepšie dokáže prispôsobiť výslovnosť a vytvárať nové zvuky. „V dvoch rokoch sa učia svoj materinský jazyk a práve to je najideálnejšie obdobie na pribratie ďalších jazykov, ktoré si osvoja na rovnakej úrovni. Troj-štvorročné deti sa dokážu učiť prostredníctvom hry, pretože ich myseľ nie je preťažená informáciami. Vo veku vyššom ako 10 rokov sa mozog začína meniť. Pre dospelého je už veľmi náročné učiť sa cudzí jazyk. Deti sa na rozdiel od dospelých nehanbia a neboja, že urobia chybu, preto je učenie prirodzenejšie. A čo je dôležité, radi opakujú po dospelých, čo celý proces uľahčuje. U nás v škôlke sme sa presvedčili, že deti nasávajú nové vedomosti ako špongia.“

Čínštinu, rovnako ako angličtinu u nej v škôlke učia prirodzenou formou – dennou komunikáciou. „Pri hre, na prechádzke, pri uspávaní či jedení sa lektori s deťmi rozprávajú výlučne v cudzom jazyku – teda okrem tých slovenských,“ vysvetľuje. Danka hovorí, že deti v ich škôlke majú počas dňa aj hodiny hudby, ktoré sú veľmi dôležite pri učení sa jazykov, lekcie kung-fu, tajči a jogy, ktoré sú zamerané na koncentráciu, sústredenie, rytmus a pozornosť na detail a uvoľnenie, ktoré deti tak veľmi potrebujú. No hlavne je to zábava. „Ďalším benefitom je, že pri učení čínskych znakov sa podporuje predstavivosť a jemná motorika. Deti, ktoré sa učia čínštinu, majú lepšiu pamäť a sú lepšie v matematike. Tie, ktoré sú teraz v škôlkarskom veku, čakajú v budúcnosti úplne iné požiadavky na uplatnenie. Ovládaním angličtiny či nemčiny nikoho neohúria, z tých sa už dnes stali ,must be‘.“

Deti prijímajú počas celého roka vo veku od 2 do 6 rokov, a to za predpokladu, že sú na to pripravené a v škôlke majú voľné miesto. „Deti sú rozdelené na pandičky (2 až 3 roky), tigríčatá (3,5 až 5 rokov) a drakov – predškoláci. Bez ohľadu na to, do ktorej triedy dieťa nastupuje, netreba, aby malo znalosť cudzieho jazyka. V prípade záujmu stačí vyplniť formulár alebo zatelefonovať a objednať sa na obhliadku či skúšobný deň,“ hovorí zakladateľka a riaditeľka škôlky. Na záver dodáva: „Každú matku desí predstava dať jedného dňa dieťa do rúk cudzích ľudí v materskej škole, zavrieť dvere a odísť. Preto som pedagogický tím vytvorila tak, aby sa deti u nás cítili rešpektované, ľúbené a v bezpečí. Tím ľudí, ktorým bez váhania už o rok zverím aj svojho Olivera. Prišli k nám detičky aj z iných škôlok a mamičky boli prekvapené, ako sa do škôlky tešia a neplačú pri lúčení.“ Priznáva tiež, že niektoré mamy sa smejú, že prestali rozumieť vlastným deťom, keď zvieratká v knižke či v zoo pomenúvajú po čínsky. „Máme mamičky, ktoré si pre práve narodených súrodencov už rezervovali miesto,“ uzatvára s radosťou šikovná mladá žena.