Detské zážitky z Vianoc patria k tým najčarovnejším: Na čo Ema Tekelyová nikdy nezabudne?

Barbora Kosírová,  redaktorka

Mávali sme v obývačke obrovskú borovicu, ktorá siahala až po strop, a zdobili sme ju tým, čo by dnes dizajnéri označili za vrchol gýča – plastovými snehovými vločkami, striebornými vlasmi a rôznymi umelými reťazami. Zbožňovala som to! Na Štedrý deň som bola už od rána ako na ihlách, lebo som bola zvedavá, či mi Ježiško donesie to, po čom som túžila. Pamätám sa, že jeden z darčekov, ktorý som chcela, bola digitálna hra Vlk a zajac. Tá, kde zajac chytal padajúce vajíčka. Keď som túto vychytávku sezóny dostala, výskala som od radosti. Večera bola vždy tradičná – smotanová kapustnica s hubami, majonézový šalát a vyprážaný kapor.

Na tom sa dodnes nič nezmenilo a neviem, či existuje jedlo, ktoré by to prekonalo. Ako rodina sme vždy dodržiavali vianočné zvyky – šupinky z kapra pod tanierom, medový krížik na čelo od babičky, orechy do rohov aj prekrajovanie jabĺčka. A aké sú moje Vianoce dnes? Dnes, keď som mama, snažím sa, aby mala moja dcérka rovnako čarovné spomienky na sviatky ako ja. Snažím sa ju do všetkého zapájať, aby vedela, že na vianočnej mágii sa podieľame spolu. Zaviedli sme aj nové tradície – spoločné pečenie medovníčkov s kamarátkami a veršované veštby, ktoré si každý člen rodiny neskôr vytiahne a pobaví sa. Čo sa týka darčekov, Ježiškovi píše list, v ktorom sú maximálne 3 veci, ktoré by najviac chcela. Som proti záplave darčekov, v ktorých sa dieťa stráca.

Ema Tekelyová, šéfredaktorka

Ako dieťa som zažila Vianoce ešte za socializmu, takže moje túžby boli „ohraničené“. Napriek tomu sa mojim rodičom podarilo vyčariť mi úsmev na tvári volkmanom značky Sony, platňou s pesničkami Michaela Jacksona a kufríkom plným čokolád „zo Západu“ značky Milka a Kinder Bueno.

Beata Suchá, editorka a módna redaktorka

Pamätám si to napätie, guču v hrdle a dokonca až bolenie bruška z toľkého očakávania. Všetko bolo čarovné, malo inú vôňu a atmosféru. Hoci sa tento pocit rokmi vytrácal, vždy si ho s radosťou pripomeniem. K našim rituálom, ktoré sme si so sestrou vymysleli ako deti, patril dosť bizarný tanec okolo vianočného stromčeka. Má špeciálnu choreografiu a dodržiavame ho dodnes napriek výbuchom smiechu celej rodiny. Odkedy som videla rozprávku Lady a Tramp, veľmi som si na Vianoce želala dostať psa. Predstavovala som si rozkošné šteniatko kokeršpaniela, ktoré sa vykotúľa z krabice s mašľou. Nikdy sa tak nestalo, ale otec nám tento sen splnil neskôr na jar. Šteňa jazvečíka síce nebolo také rozkošné a milé ako Lady, ale milovali sme ho rovnako. Dnes Vianoce prežívam skôr duchovne a viac ako darčeky si vážim pokoj, lásku a spolupatričnosť, ktorú v tomto období cítim intenzívnejšie. Je úžasné, že mám dvoch synovcov a dve netere, pretože vďaka nim sa mi vracajú všetky tie magické dojmy a pocity z detstva.

Petra Mitringová, redaktorka

Čaro Vianoc ma držalo veľmi dlho a veľmi dlho som aj verila na Jeeežiška. Vlastne naňho tak trochu verím aj dnes. Sviatky som milovala. Tešila som sa, že budeme spolu, a, samozrejme, na darčeky. Ale ani tie kolekcie a salónky na stromčeku neboli na zahodenie. Sama si pamätám ešte časy, keď mandarínky a ananás boli len na Vianoce a sladkosti sme mali naozaj sporadicky. Peniažky ani ponuky v obchodoch neboli, a tak sa naše mamy uchyľovali k pečeniu koláčov, vareniu pudingov a mixovaniu dezertov. Napríklad moja najobľúbenejšia maškrta boli vymixované žĺtky s cukrom. Mňam! Na Vianoce u nás nesmeli chýbať oblátky s medom a cesnakom kvôli zdraviu, skvelá kapustnica s klobásou a rybka so šalátom. My s maminou sme mali filé a tato poctivé podkovičky z kapra. Z toho sme dostali aj šupinky, ktoré sme si dávali do peňaženiek, ja do pokladničky, aby sa nám hrnuli peniažky. To sa síce nedialo, ale niektoré z tých šupiniek mám odložené dodnes.