Divožienka z východu už prešla 5 000 km na bicykli: Za všetko môže láska k tomuto mužovi!

Pred prvým rande s ním sa nezaujímala ani o šport, ani o cestovanie a napriek tomu s ním dnes brázdi cesty neznámych krajov...

Stretli sme sa tesne po tom, ako úspešne odštátnicovala. Témou jej diplomovej práce bola cestopisná fotografia. Ako inak. S fotoaparátom na krku sa Heni dostala na také miesta, o akých sa jej kedysi ani nesnívalo. A nesnívala veru ani o vzťahu s mužom, ktorý sa chystal najbližšie 3 roky cestovať. ,,Spoznala som ho už s tým, že je to chalan, ktorý ide na cestu okolo sveta, tak som si povedala, že super nápad a držím ti palce. Nikdy by mi nenapadalo, že sa my dvaja dáme dokopy.“

Otestoval si batožinu aj priateľku

Po pár týždňoch chodenia začal Karol Heni pripravovať na to, čo ju s ním čaká. Asi mesiac predtým, ako odišiel na cestu, potreboval otestovať batožinu a svojej partnerke dal bicykel a dres, aby išla s ním. ,,Naposledy som sedela na bicykli asi tri roky predtým. Celý deň sme bicyklovali a ako sme išli dole kopcom, znenazdajky zastavil a ja som za ním nestihla zabrzdiť. Preletela som cez celý bicykel a rozbila som si koleno.“ Karol však od začiatku vedel, že Heni bude tým správnym parťákom na cestovanie.

Spoločné výlety naplánoval tak, aby ju postupne pripravil na najťažšie situácie. ,,Prvýkrát som za ním išla do Rakúska a vyšli sme na najvyšší vrch, ktorý je nad Grazom, Scköckl. A pre mňa to bol tiež taký šok. Ale postupne som si uvedomila, že Karol ma tými výletmi vychováva. On už vedel, že keď dám Schöckl, tak dám Olymp a keď dám Olymp, tak dám Kackar a keď dám Kackar, tak dám Annapurnu. Obyčajné dievča z dediny, študentka plná ideálov a snov sa zrazu ocitla vo svete.“

Za dva roky Heni precestovala Balkán, Turecko, Čínu, Nepál či juhovýchodnú Áziu... Dnes nedokáže povedať, ktoré miesto bolo pre ňu najkrajšie či najzaujímavejšie. ,,Všetko malo svoje čaro a vždy je to o niečom inom. Keď si na bicykli, stretávaš sa s rôznymi problémami, bojuješ sám so sebou... Niekedy sa stalo, že sme aj boli na pekných miestach, ale nevedela som si to vychutnať.“ Heni musí neraz zdolávať rôzne prekážky a každý deň prekonávať samu seba. ,,Nemôžeme si so sebou zobrať veľa vecí, pretože všetko, čo si so sebou vezmeme, musíme ťahať aj do kopcov, a to je nepríjemné. Takže sme zvyčajne iba v jednom tričku, alebo maximálne si nosím dve.“ Pri alternatívnom spôsobe cestovania navyše človek nemôže rátať s luxusom päťhviezdičkových hotelov a občas sa musí uspokojiť aj s menej pohodlnou posteľou.

,,Spali sme už aj na pláži či na terase jedného hotela,“ dodáva Heni, ktorá určite nie je žiadna krehotinka. Priznáva, že sa vyskytli aj iné situácie, kedy mala chuť na všetko sa vykašľať. ,,Stalo sa mi to v Číne. Dennodenne sme cestovali v znečistenom prostredí a ľudia k nám neboli len dobrí. Niektorí Číňania sú bezcitní. S úsmevom vám povedia, že nemajú pre vás v hoteli miesto, lebo ste cudzinci.“

Inokedy ju na dno síl dohnalo fyzické vyčerpanie. ,,Už sa mi stalo, že som skoro zaspala na bicykli. Išli sme už viac ako 100 km za jeden deň a tie posledné km si už nepamätám. Od únavy som už ani nevidela. Išla som ďalej, lebo som vedela, že cieľ – hotel, je blízko, vedela som, že musím. Keď som sa zobudila, pýtala som sa samej seba, na čo to celé je, načo tu vlastne som, predstavila som si, ako sa všetci rovesníci teraz vyvaľujú niekde na pláži, a ja sa tu bicyklujem uprostred Číny.“

S odstupom času priznáva, že to bola najlepšia skúsenosť, akú kedy zažila. ,,Vždy sa dá robiť aj niečo iné, mohla som si napríklad budovať kariéru, ale neľutujem ani jeden deň, ktorý som strávila cestovaním.“ Okrem zážitkov má alternatívny spôsob cestovania vo všeobecnosti výhodu aj v tom, že je oveľa lacnejší. Plat, ktorý má človek na Slovensku, vystačí na to, aby mesiac vyžil napríklad v destinácii v juhovýchodnej Ázii. ,,Keď sa človek uskromní, finančne sa to dá ľahko vykryť.“ Heni s Karolom si na cestovanie zarábajú, za jazdy ako mnohí iní tzv. cestovateľskí nomádi, ktorí cestujú a zároveň pracujú cez internet.

Zistila som, čo ma napĺňa

Vďaka Heni je dnes Cesta okolo sveta na bicykli projekt, ktorý okorenila žena svojou odvahou od základov zmeniť svoj život a stáť po boku muža, ktorý nie vždy môže stáť po tom jej. ,,Ja už to neberiem tak, že je to jeho projekt. Tým, že som prešla viac ako 5 a pol tisíca km, si myslím, že už som jeho súčasťou. Žijem jeho cestou a zakaždým viem, že spolu nebudeme iba nejaký čas. Vždy si dávame ďalší cieľ, destináciu, kde sa stretneme. Je to ťažké z toho hľadiska, že ten človek ti chýba, ale na druhej strane viem, že je to jeho sen, je to najväčšia vec v jeho živote. Viem, že každý deň sa stretáva s ťažkými situáciami a chcem byť pri ňom, chcem ho podporovať. Myslím, že je to aj taká naša vzájomná výzva, že keď toto zvládneme, tak náš vzťah bude silnejší.“

Vzácne spoločné chvíle si mladý pár dokáže naplno vychutnať. ,,Najväčšia romantika? Asi, keď sme boli na Gilli Islands, indonézskych ostrovoch, ktoré sú odrezané od civilizácie. Ľudia tam žijú v domoch zo slamy, z dreva či z bambusu... Nie sú tam autá, cesty, chodia tam iba poníky so záprahmi a boli sme asi 50 m od mora, nikde nikto, úplná pohoda, každý sa na nás usmieval a jediné, čo sme počuli, bol zvuk prírody...“

Keďže sa Heni venuje fotografii, môžu s párom prežívať ich cestu tisícky ďalších ľudí. Ona sama až s batohom na chrbte zistila, čo ju skutočne baví a napĺňa v jej profesionálnom živote. ,,Dovtedy som sa nevedela zaradiť. Bavilo ma fotiť, ale v škole sme mali rôzne zadania, ktoré mi neboli až tak po vôli kvôli štylizácii.“

Skúsenosti z ciest sa jej premietajú do jej každodenného života. Vďaka cestovaniu získala nadhľad a bežné problémy jej už nepripadajú také závažné. ,,Keď som mala štátnice, predstavila som si tie chvíle, keď sme v Číne šliapali do kopca v 40-stupňových horúčavách. Pýtala som sa samej seba, čo je ťažšie, či učiť sa na štátnice, alebo takéto životné výzvy. Cestovanie ťa osobnostne scelí. Keď porovnám seba pred dvomi rokmi a teraz, tak som úplne iný človek,“ uzatvára cestovateľka, ktorá má už dnes kúpenú letenku do Mexika.

Najkurióznejšie momenty z cesty okolo sveta na bicykli

● Na Srí Lanke zdolali najsvätejšiu horu, misiu každého správneho budhistu, a v jeden deň prešli spolu 24-tisíc schodov tam a späť. Večer sa vracali v úplnej tme cez prales a na cestu im svietili mnísi.

● V Nepále zdolali základný tábor jednej z najvyšších hôr sveta, Annapurny, kde na vlastnú päsť vyšli do výšky 4 130 m n. m.

● Spolu prebicyklovali takmer 3 000 km v nehostinnej Číne, z Pekingu až do mesta Chengdu.

● Stopom precestovali celú východnú časť Turecka, kde spali v kancelárii majiteľa tradičných tureckých kúpeľov spolu s posvätnými švábmi, či na verande penziónu pod pohorím Kackar, kde zdolali nadmorskú výšku 3 500 m n. m.

Heni s Karolom sa práve chystajú bicyklom zdolať Strednú Ameriku, ktorá je neslávne známa vysokou kriminalitou. Karol Voltemár už prešiel viac ako 40 000 km a momentálne zdoláva kopce v Kanade a mieri do USA a Mexika, kde sa s Heni stretnú po dlhých 7 mesiacoch. Ak chcete prežívať ich cestu spolu s nimi, kliknite si na stránku www.worldbiketravel.sk/, kde si môžete kúpiť etapu, alebo na www.facebook.com/WorldBikeTravel.