Dominika Žiaranová sa nezdá: Ľadové jazero, zoskok padákom a... Fakt TOTO dostala ako darček?!

Dominika, odkedy ste túžili byť herečkou?

– Veľmi rada to opakujem, lebo sa mi naozaj páči mamina spomienka na to, že som už ako trojročná povedala, že chcem byť herečka. Samozrejme, že si to nepamätám, ale doteraz sa na tom bavím. (Úsmev.) Práve mama ma pripravila na prvú recitačnú súťaž, ktorú som vyhrala. Vďaka tejto a viacerým ďalším súťažiam som zistila, že ma baví práca so slovom. Na základe toho som sa prihlásila do detskej rozhlasovej dramatickej družiny, vďaka čomu som mala možnosť robiť mnohé rozhlasové hry. No a potom to prirodzene prešlo do dabingu a prišla som na to, že som vlastne nikdy nad iným povolaním ani neuvažovala. Mne sa to takto vtipne predurčilo, keď som tú myšlienku v troch rokoch vyslovila. (Smiech.)

Aký je váš vzťah k spevu a tancu?

– Čo sa týka spevu, rada opakujem, že spievam takzvane herecky. To v preklade znamená, že mám trošku traumu zo spevu. (Smiech.) Už aj v dabingu si zo mňa robia žarty. Keď prídem, povedia – Dominika, dnes budeš spievať. Vedia, že mi hneď nabehnú zimomriavky. Napriek tomu, že v niekoľkých predstaveniach spievam a už som sa pri tom aj uvoľnila, nikdy to úprimne nebola nejaká moja vášeň. A čo sa týka tanca, aj pri ňom som si myslela, že som drievko. Až na vysokej škole som pochopila, že asi nie som až také drievko. (Smiech.)  A tancujem naozaj veľmi rada. (Úsmev.)

Cvičíte jogu. Čím vás toto cvičenie oslovilo?

– Na herectve sme mali neuveriteľne veľa pohybu. Každý deň niekoľko hodín. V 4. a 5. ročníku toho bolo menej a mne to chýbalo, tak môj spolužiak Tomáš spravil úžasnú vec, za ktorú mu budem navždy vďačná. Vzal ma na hodinu pilatesu a povedal – Dominika, toto sa ti bude páčiť. A okamžite som sa zamilovala. Jednak do trénerky Andrejky Peniakovej a jednak do pilatesu. Andrea potom začala prepájať pilates a jogu a to bola moja cestička k joge. Predtým som ju vnímala, že je pomalá, že potrebujem niečo energickejšie, ale práve tá cesta k upokojeniu, to cvičenie mi dáva pocit radosti, bezpečia, pokoja a pohody.

Urobíte aj stojku na hlave či nejaké krkolomné kúsky?

– Toto vie urobiť môj priateľ. (Smiech.) On chodí na trošku iný typ jogy. Ja som šla skôr cestou „mind­fullness“ jogy. Ale priateľ je pohybovo veľmi zdatný. Zobrala som ho raz na jogový festival, kde ho toto cvičenie rovnako očarilo. Názory sa nám ale líšili, ja som šla na takú pomalú príbehovú a on na takú silovejšiu s Indom, ktorý dokázal človeka dostať do pozícií, že by ste ani nepovedali, že sa tam dostať dá. Teraz tam chodí pravidelne a len mi hovorí – Domi, dnes som spravil takú stojku a hentakú stojku. (Úsmev.) Takéto kúsky ja neviem, ale keď budem mať viac času, možno by som vyskúšala tento typ jogy.

Keď už ste spomenuli priateľa, je tiež z vašej brandže?

– Boli sme spolužiaci. (Smiech.) Do dnešného dňa je to pre mňa fascinujúce. Nikdy by mi nenapadlo, že sa dokážem zaľúbiť do niekoho, koho poznám roky. Dali sme sa dokopy až na konci piateho ročníka. Takže ma maximálne zaskočilo, že sa to dá. Lebo som si myslela, že to musí byť taká tá láska na prvý pohľad. Takže sme spolužiaci a okrem toho, že tak ako ja hosťuje v rôznych divadlách, má pedagogické nadanie a učí.

Vo všeobecnosti, čo sa vám na mužoch páči?

– Celkovo sa mi páči, ako to zvyknem hovoriť, mužský nadhľad. To je krása, sme dve polarity, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Odmalička obdivujem to, ako muži dokážu s chladnou hlavou reagovať na situácie alebo to obrátiť na vtip a humor.

Vraj si zvyknete dávať studenú sprchu. Aj ste si zakričali od zimy?

– Nie. Vôbec nie. (Úsmev.) V rámci jogy a pilatesu som skúsila harmonickú výzvu 40 dní pred Vianocami. Každý pondelok tam bol hosť, rozoberali nejakú tému. Nikdy som nad tým neuvažovala, lebo sa považujem za dosť veľkého „zimomravca“. (Smiech.) Aj som veľa rokov bojovala so zimou, až teraz som tak trošku zmenila názor. Nechcem proti tomu bojovať, ale hľadám na tom to pekné. A jeden z hostí nám dal úlohu na týždeň, že si máme dať ráno horúcu sprchu a potom skúsiť iba mierny diskomfort a uvidíme, že sa s tým začneme trošku hrať. Pretože ľudia robia tú chybu, že idú hneď do extrémov. Aj čo sa týka času, nešla som hneď do dvoch minút pod ľadovú sprchu. Dávala som si určité časy a takto človek vie úplne prirodzene prejsť na to bez toho, aby kričal.

V čom vidíte benefity?

– Radím to medzi úžasné veci. Nielenže mi to nahrádza rannú kávu a nabije ma energiou, radosťou, ale trénujem aj kardiovaskulárny systém, že nepumpuje len srdiečko, som oveľa odolnejšia proti stresu aj zime. Odporúčam to všetkými desiatimi. (Úsmev.)

Môžeme čakať, že vás raz uvidíme v decembri v ľadovom jazere?

– Áno, túžim po tom. (Úsmev.) Začala som s tým niekedy v októbri a povedala som si, že nechcem ísť hneď do extrému, ale počúvať svoje telo. Najprv sa vytrénujem rannými sprchami. Aj na dovolenkách som mala zásadu, že ak bolo vonku pod 30 stupňov, tak som do vody nevliezla, lebo mne bola taká obrovská zima a šla som hneď do kŕču. Takže vďaka dýchaniu a studenej sprche to bude lepšie a potom by som chcela ísť v zime do jazera. (Úsmev.)

Staráte sa aj inak o zdravie?

– V zdravom tele, zdravý duch, čiže určite cvičenie, sprcha, strava.Nemôžem síce povedať, že som typ človeka, ktorý si dáva veľký pozor na stravu, a stále opakujem, že jeden z mojich darov je môj metabolizmus. Snažím sa piť viac vody, lebo som jej vždy pila veľmi málo. A spánok! Jejda, to je tá najdôležitejšia vec. (Smiech.) Pre mňa obrovské minuloročné zistenie, lebo som spánok zanedbávala. Takže sa snažím nastaviť veci tak, aby som spala osem hodín. Spánok blahodarne pôsobí na všetko. (Úsmev.)

Pomaly, ale isto sa blíži jar a mnohí začínajú robiť veľké jarné upratovanie. Je to aj váš prípad?

– Oveľa viac som si začala zakladať na tom, že sa cítim dobre v upratanom priestore. Skôr by som povedala, že u mňa to prichádza spontánne, keď mám čas. Nemám to v hlave zafixované, že teraz je jar, tak musím upratovať. (Smiech.) Keď príde ten moment, tak jednoducho upratujem. Ale áno, spája sa to s tým, že prichádza slniečko, vzduch vonia inak a človek si rád bývanie prevetrá aj poriadkom.

Čo je pre vás najväčším relaxom?

– Milujem wellness a saunové ceremoniály. Naozaj mi zmenili život. (Smiech.) S priateľom som aj obchádzala jednu saunu, kde to prebiehalo, s tým, že preboha, poďme odtiaľ preč, tam sa niečo deje. Bolo to pre nás veľmi čudné. (Smiech.) Pre mňa je to také malé predstavenie. Milujem vône a spojenie tých esencií s hudbou, s vírením vzduchu. Fascinuje ma, ako okolo toho tancujú a sú schopní vydať toľko pohybu, lebo keď už len sedím, tak to dá zabrať. (Smiech.) A ešte máme s rodinou a priateľom radi spoločenské hry. Alebo niekedy byť na chvíľku len sama so sebou.

Dočítala som sa, že ste milovníčkou adrenalínu. Čo si pod tým máme predstaviť?

– Áno. Milujem kolotoče a jazdu v aute. Už odmalička som sa hrávala na počítači všetky možné autové hry až tak, že som raz na Vianoce dostala volant s pedálmi. (Úsmev.) Milujem rýchlu jazdu. Samozrejme, chodím v rámci všetkých noriem a regúl. (Smiech.) Bungee jumping ma neláka, ale dostala som na narodeniny zoskok padákom, tak to ma čaká. A na Vianoce som dostala školu šmyku, na čo sa extrémne teším. Nehazardujem so životom, ale trochu vzruchu ma poteší.

A čo máte a nemáte na sebe najradšej?

– Som vďačná za to, že som extrovert a ľudia ma nabíjajú. Myslím si, že som celkom optimistka, a teda sa dokážem tešiť z maličkostí. A čo na sebe nemám rada? Aby som bola úprimná, niekedy som nedochvíľna. Myslím si, že už som sa v tom zlepšila, ale stále je čo zlepšovať. (Úsmev.)

Prezradila o sebe

✔ Váš najväčší strach?

Zo smrti niekoho blízkeho.

✔ Kto je vaším vzorom?

Moja mama.

✔ S kým by ste si chceli zahrať?

Vyslovene takého človeka nemám. Hlavne nech je s ním dobre. (Smiech.)