Dostal ju do postele záhadný muž, skrýval tajomstvo: Keď zistila pravdu, UFF! Tak toto fakt NIE

Nikdy by som o sebe nepovedala, že skončím so ženáčom. Ľuďmi, ktorí mali mimomanželský pomer, som opovrhovala.

Milenky som brala ako rozbíjačky vzťahov a bezcharakterné pijavice. Až keď som bola jednou z nich, pochopila som, že nie je všetko tak, ako sa javí.

S Petrom som sa zoznámila vo firme, kam som nastúpila. Zaujal ma na prvý pohľad. Bol však o osem rokov starší a pôsobil chladne a neprístupne. Ľady sa prelomili na firemnom večierku, kde nás posadili oproti sebe. Ukázal sa ako skvelý chlapík. Prerozprávali sme spolu celý večer a naozaj sa mi zapáčil. V práci začal byť ku mne milý. Po pár mesiacoch mi oznámil, že sa z firmy chystá odísť. Práca ho nenapĺňala, tvrdil, že si chce založiť vlastný biznis.

Pár dní po odchode mi napísal, či sa nestretneme. Súhlasila som. Myslela som si, že je len hanblivý a aj napriek svojmu veku neskúsený. Preto mu trvalo tak dlho, kým sa k niečomu odhodlal. V tom čase som ani netušila, že má doma manželku. Stretnutia s ním boli úžasné. Chodili sme na výlety, vždy ďalej od mesta. Trocha mi prekážalo, že sa vídame zriedka a zo zásady len u mňa. Peter mi to vysvetlil tým, že sa musí venovať obchodu a u neho doma to prestavujú. Ja som bola zamilovaná a verila som tomu, čo mi povedal.

Keď ma ani po piatich mesiacoch nepozval domov, začala som doňho rýpať. Prečo a kedy som sa ho pýtala hádam tisíckrát. Prečo nejdeme občas von aj s tvojimi kamarátmi a kedy mi ukážeš, kde bývaš, však vystriedali otázky: ,,Prečo si mi to nepovedal?“ a ,,Kedy sa rozvedieš?“ Peter sa mi totiž priznal. Je ženatý, ale nie šťastne. Bál sa, že ma stratí. Chce sa rozviesť, ale ne
chce to urýchliť kvôli deťom. Cítila som sa ako chytená do pasce. Keby mi o tom povedal hneď, nezačala by som si s ním. Už ma však mal omotanú okolo prsta.

V ten večer som sa s ním rozišla, no o týždeň sme boli opäť spolu a ja som dúfala, že sa rozvedie. Ani po roku sa nič nezmenilo. Bola som zúfalá a také ženy robia zúfalé činy. Rozhodla som sa veci trocha posunúť. Zostala som tehotná. Myslela som si, že ho to rozhýbe. Nestalo sa, hoci sa na narodenie nášho syna úprimne tešil. Doma mal dve dcéry, po chlapcovi vždy túžil. Zo zlosti, že ani dieťa ho neprinúti zostať so mnou, som napísala jeho manželke. Celú, nezaobalenú pravdu.

Ignoroval ma celé dva mesiace. Až keď sa dozvedel, že som na rizikovom, prišiel. Bol samá milota a pozornosť. K incidentu s jeho manželkou sa nevyjadril. Na svet prišiel malý Peťko a Peter mi sľúbil, že do pol roka sa k nám presťahuje. Štyri mesiace po mne však tretiu dcéru porodila aj jeho manželka. S Petrom som sa rozišla, no po pár mesiacoch ma znova uprosil. „Veď malý nemôže vyrastať bez otca,“ presviedčal ma.

„Peťko ťa vidí dvakrát do týždňa, prosím ťa, na čo sa to hráš,“ vykričala som mu, dúfajúc, že sa konečne niečo stane. Nič sa však nedialo. Na dôvažok som zostala opäť tehotná. Nemám už viac síl ho donekonečna presviedčať, aby opustil svoju ženu. Beriem aspoň to, že ho mám na pár dní v týždni. O jeho žene sa nebavíme. Vie o nás, ale tak ako ja, ani ona už nič nerieši a dúfa, že Peťo sa k nej nadobro vráti. V podstate sme obe na tej istej lodi a delíme sa o jedného kapitána. Táto plavba však trvá už štyri roky a prístav ešte ani zďaleka nevidno.


Iveta

Ako sa hovorí, nikdy nesúď človeka, kým si nechodil v jeho topánkach. Inak ti život prihrá do cesty rovnaké, doplnili by sme. Ani my tu nie sme na to, aby sme hodnotili, napriek tomu nám nedá nevyjadriť ľútosť nad tým, čo obe ženy prežívajú. Ani k jednej z nich sa totiž muž, ktorého milujú, nezachoval fér. Hádam časom nájdu cestu, ako žiť tak, aby boli všetci z tohto trojuholníka spokojní.