Drsné priznania Sloveniek: Ako zvládame karanténu? Slová vyčerpanej sestričky hovoria za všetko

Som zdravotná sestra bez akéhokoľvek voľna. Pre každého všetko „musíme“, otázne je, kto „musí“ pre nás? Je to psychicky náročné obdobie, s ktorým sa vyrovnávame každý inak... A podvečer, keď prídeme domov, musíme nahrádzať aj učiteľa deťom, čo vyžaduje určite viac ako dve hodiny. Deťom športovcom treba denne plánovať (respektíve dohliadať na) tréningy a popritom stíhať aj upratať, variť, piecť, žehliť a takto dookola. Za mňa celkom náročné, keďže nemám možnosť pracovať z domu ani dovolenku, ani nič podobné.

Pracujem v obchode ako hlavná pokladníčka. V plnom nasadení. Súkromie obmedzené. Dalo mi to poznanie, ako sa ľudia správajú počas krízy. Väčšina to chápe a ostatní – zabudnite! Dala by sa o tom napísať kniha. Správajú sa, akoby sa ich to netýkalo. Doma sa nudia, tak poďme celá rodina kúpiť dózu zmrzliny a podobne. Žiadny rešpekt a odstup. Je to nápor na psychiku. Dúfam len, že sa naša planéta trochu zregeneruje, ale nádej, že sa zmenia ľudia, mám nulovú. Po kríze sa to začne znova.

Pôjde sa do nákupných centier, výroba, smog, odpad... A ešte dodám, že z dezinfekčných prostriedkov na kase mám stále suché pery, krvavý obsah nosa, pálenie v hrudi, bolesti kĺbov od mobilného skenera, ale bolo mi povedané, že nás národ potrebuje a jesť sa musí. Osud mi pridelil túto prácu a ďakujem za ňu, lebo nesedím doma. Ale väčší rešpekt mám pred zdravotníkmi, tí sú v prvej línii.

Z nášho domu sa stalo zábavno-umelecké štúdio, hudobná skúšobňa aj telocvičňa. Usídlilo sa u nás vedecké centrum pre projekty a experimenty. Zároveň prevádzkujeme kuchynské štúdio s lekciami varenia. Vedieme dlhé rozhovory na diaľku s tými, s ktorými, bohužiaľ, nemôžeme byť. Nechýba tu miesto na objatia, kde sa cítime bezpečne a šťastne. Keďže tam vonku je v týchto dňoch všetko neisté, snažme sa aspoň o to, aby sme si všetci aj s našimi deťmi zapamätali toto obdobie ako čas, keď sa svet spomalil a dal nám šancu byť viac spolu, ľúbiť sa a chrániť jeden druhého.

Pre mňa prišla táto situácia o päť minút dvanásť. Bola som vyčerpaná z rýchleho spôsobu života. Teším sa, som viac s deťmi, tie sa tešia, že mamka vyvára, sme viac spolu. Izolácia mi vzala stretnutia s priateľmi a už mi začína chýbať moja práca.

Všetko je o. k. až na susedov nado mnou. Matka s dvojičkami chalanmi to nezvláda. Keď neskáču ako kone a nerevú ako opice, tak ona vrieska všetky možné nadávky v maďarskom jazyku. Ďakujem jej veľmi pekne, myslela som si, že sa po maďarsky nenaučím.

V rámci pozdvihnutia kolektívnej nálady sa podelím o svoju úchylku v čase izolácie. Nuž, chodievam po byte so závažiami na nohách a rukách. Ráno sa zobudím, a len čo sa prezlečiem z pyžama do šiat, členky a zápästia si opášem činkami a šup robiť raňajky, umývať riad a tak ďalej. Predtým som sa zvykla dosť hýbať a činky mi poskytujú ilúziu fyzickej námahy. Šúpanie cibule či strapkanie halušiek je zrazu svalový zážitok. A mám ešte jednu. Testujem teóriu vstrebávania hlavovej masti. Vraj, keď si dlhšie neumývate vlasy, v istom momente sa samy odmastia. Zatiaľ to nefunguje.

Michaela Reguliová Orišková: Prišla som o prácu

Mne táto situácia vzala prácu, ktorá ma napĺňala... Dúfam, že čoskoro sa to skončí.

Zora Siracká: Ľudia sú bezohľadní
Niektorí ľudia sú totálne bezohľadní a voľno si vysvetľujú po svojom. Začali dokonca rekonštruovať byty, trieskajú, navštevujú babky aj s deťmi, so psami, samý dupot, vreskot, nič ich nezaujíma...

Miriama Trokanová: Máme čas pre seba
Situácia mi dala strach z toho, čo môže prísť. Bojím sa o zdravie svojej rodiny. Na druhej strane máme konečne čas pre seba ako rodina a to si treba užívať, nie hľadať na tom negatíva.

Imelda Borovská: Blahoželanie len cez telefón
Chýbajú mi stretnutia s mojimi deťmi, vnúčatami. Nedávno mal vnúčik dva roky a ani blahoželať som mu nebola, len cez telefón som mu popriala.

Nikolett Szemereiová: O chvíľu rodím
O tri a pol týždňa rodím a bohvie, kedy moja rodina uvidí nášho malého. A ešte mám rodiť bez priateľa, takže všetko je zle načasované. Človek si to inak predstavoval, no nič nenarobíme. Iba musíme čakať.

Zuzka Brončeková: Ešteže som otužilec!
Chodievam sa kúpať do studenej vody na vodné dielo a tam naberám novú silu.

Eva Vojtková: Celej rodine chýba kaderníčka!
Nám celej rodine chýba kaderníčka. Inak máme práce dosť.