Drsné priznanie mamičky v období pandémie: Byť doma s deťmi je... Na TOTO som nebola pripravená

Epidémia koronavírusu je pre každého z nás veľkou životnou skúškou. Vyžaduje nesmiernu sebadisciplínu a odriekanie. Ak sa toto náročné obdobie skončí, určite budeme bohatší aj o značnú dávku sebapoznania. Vírus neohrozuje len naše fyzické zdravie, ale dotýka sa aj existenčných otázok, môže nás pripraviť o prácu a zneistiť našu budúcnosť. Prípadná karanténa, alebo len samotný fakt, že treba zostať doma, nám nepridáva ani na nálade.

Keď sme celé dni zatvorení vo svojich domovoch, začíname z toho byť frustrovaní. Máme nedostatok podnetov, sme výbušnejší, podráždení. K tomu si pripočítajme záplavu negatívnych správ a úzkosť pri každom zapnutí televízora alebo internetu... Musíme však zostať silní, čo najviac pokojní a postarať sa o bezpečie, fyzické aj duševné zdravie svojich najbližších.

Jedna z nás, mamička Kristína opísala svoje pocity z každodenného zápasu medzi štyrmi stenami. Stará sa o dve deti, domácnosť, psíka aj manžela. Bez prestávky a oddychu, od rána do večera. Každý deň, prípadne každý druhý, treba niečo navariť, upratať, prať, vyvešať bielizeň, vyžehliť, nakúpiť, postarať sa o deti, hrať sa s nimi, učiť sa - každá žena vie, čo všetko musí zvládnuť bežná mamička, ale stále sa nájdu takí, ktorí len mávnu rukou.

Na čo sa vlastne tie mamičky sťažujú, keď ani nemusia chodiť do práce, však? Aj vy ste to už neraz počuli. Nech si kto hovorí čo chce, Kristína - a nielen ona, určite sa k nej pridá tisíc a tisíc ďalších žien - tvrdí, že zostať s deťmi doma je tá najťažšia práca na svete. Najmä vtedy, keď kvôli aktuálnej situácii musí z domu ešte aj pracovať pre zamestnávateľa.

"Každý jeden deň sa snažím presviedčať samu seba, že mám byť za čo vďačná. Mám zdravú rodinu a na rozdiel od mnohých ďalších, stále môžem aj pracovať. Občas mám pocit, že od únavy odpadnem. Sme doma len tretí týždeň, ale už teraz sa desím, čo bude o pár ďalších dní. Nielen preto, že nemôžeme chodiť von (teda nemali by sme, čo sa snažíme aj dodržiavať).

Trápi ma, ako uspokojím pohybové nároky mojich dvoch malých detí. Nemajú sa kde vyblázniť a vybehať a už sa to na ich nálade a správaní prejavuje. Aké kreatívne aktivity pre ne ešte vymyslím, aby sa nenudili? Ako počas práce pre svoju šéfku zvládnem ich nové a nové výbuchy hnevu a detské konflikty?

Ako zvládnem vlastnú podráždenosť a potláčaný hnev? Ako si mám rozdeliť pracovné povinnosti tak, aby neutrpel môj vzťah k deťom? Môžem síce pracovať z domu, ale moje deti nechodia do škôlky ani do školy a ja sa im musím venovať. Ony ešte nevedia pochopiť, prečo sedím celý deň pri počítači namiesto toho, aby som sa s nimi hrala.

Za normálnych okolností vezmem deti ráno do školy a škôlky a potom sa viem celý deň koncentrovať na pracovné povinnosti. Mám v práci svoj zabehaný systém, na ktorý som zvyknutá. Nikto mi nekričí do ucha, nikto sa nesťažuje, že je hladný, nikto ma nezasypáva otázkami, kedy už bude navarený obed, ktorý som ešte nestihla ani pripraviť.

Keď je ešte len 10 hodín ráno a môj syn už porozhadzoval svoje hračky po celej izbe, v kuchyni našiel tri kilá ryže, ktoré som si nakúpila do zásoby - a rozsypal ju, potom sa rozhodol, že si osolí lekvárový chlieb, chcel sa napiť vod. Dcérka si do toho zmyslela, že má chuť na krájané jabĺčka, ale vlastne nie, ona chce radšej banán. Pomáha mi aj manžel, robí čo môže, ale aj on pracuje z domu. A ja vidím, ako sa mu na čele každý deň čoraz viac prehlbujú vrásky, je nevrlý, nenápadne ma provokuje, podpichuje a hádky začínajú byť na dennom poriadku... Napätie narastá, mám toho plné zuby, v noci zle spím, aj mne chýba pohyb - čo bude ďalej?

Musíme to zvládnuť, pretože inú možnosť nemáme. Áno, je to aj svojím spôsobom krásne obdobie, pretože sme všetci intenzívne spolu, veľa sa smejeme, hráme, objímame sa a vážime si každú spoločne prežitú chvíľu. Naučili sme sa byť vďačnejší. Spomalili sme. Ale zároveň sa už nevieme dočkať, kedy ten koronavírus prestane vo svete aj na Slovensku vyvádzať a vráti sa, odkiaľ prišiel."

Kristína