Keď som mala 20 rokov zaľúbila som sa do Erika. Boli sme tak veľmi zamilovaní, že ma po šiestich mesiacoch požiadal o ruku. S veľkou radosťou som súhlasila a ani trochu som nepochybovala o tom, že moje rozhodnutie je správne. Prvé roky nášho manželstva boli krásne. Deti sme plánovali až po našich 25 narodeninách. Užívali sme si života plnými dúškami a boli šťastní.

Všetko sa to začalo rúcať, keď sme mali 27 rokov. Dieťa sa nám nepodarilo splodiť ale snažili sme sa ďalej. S Erikom sme sa začali stále hádať a nevedeli sme normálne komunikovať. Veľa času trávil v práci alebo s kamarátmi, no mne to nevadilo. Bola som rada, že ho nevidím a vo svojom vnútri som vedela, že toto nie je správne. 

Bez môjho muža som nemala nič, pretože všetko sme budovali spoločne. Vlastnili sme iba jeden malý dvojizbový byt v Bratislave.

Ilustračné foto
Zdroj: Shutterstock

Napriek tomu, že sme sa s Erikom snažili nájsť si k sebe cestu, nepodarilo sa to. Keď som mala 28 rokov,  podala som žiadosť o rozvod, a skončila vo svojej fialovej detskej izbe v rodičovskom dome. Mala som iba svojho psa, kríženca Rustyho. 

Rodičia boli zo mňa sklamaní. Rozvádzala som sa bezdetná a vo veku, kedy sa moje biologické hodiny začínali ozývať. Svoje rozhodnutie som prestala ľutovať až keď mi Erik povedal, že vlastne nikdy nechcel byť ženatý a ani mať dieťa. Údajne sa kvôli mne pretvaroval a robila som ho nešťastným. Vtedy to veľmi bolelo, ale vedela som, že som urobila správnu vec.

A čo je so mnou teraz? Znova som sa vydala a som matka dvoch detí. To, že na dobré sa oplatí čakať v mojom prípade platilo úplne presne.