Druhé dieťa, dokonalá rodina! STAVY, ktoré zažíva Majka však DESIA! Išlo o život a NIE JE SAMA!

Keď synček dostal reflux, bolo mi treba zastaviť mlieko. Doktor mi predpísal tabletky na jeho zastavenie. Medzitým staršia dcérka ochorela a až prehnane som sa začala báť o malého synčeka. Kto nepozná reflux, nevie si ani predstaviť, aké je to strašidelné. Dieťa sa často dusí a neprirodzene chrčí a vy máte pocit, že zomiera. Niekoľkokrát som s ním bola na pohotovosti. Vždy to dopadlo rovnako. Chrčí pre reflux, inak je zdravý. No mňa to niky neupokojilo. Navyše to ja som s ním musela prežívať deň čo deň tento problém, nie lekár.

K celkovému stavu prispela aj povaha. Bola som stále nespokojná. Všetko som chcela mať tip-top. Deti, domácnosť… Ak niečo nebolo v poriadku, dokázalo ma to vytočiť, ale hlavne som bola v neustálom pohybe, ako všetko dostať do stavu, s ktorým by som bola spokojná. Dnes viem, že to nie je možné. Ak ste perfekcionistky ako ja, viete, o čom hovorím. Nemohla som ani spávať, stále som premýšľala, čo ešte musím urobiť...

Prvýkrát, keď som nespala, bol spln, a tak som to pripisovala jemu. No neskôr sa to opakovalo… Nespavosť sa stala normálnou a bola som zo toho čoraz viac smutná. Do toho nikdy nekončiaci strach o deti! Nespavosť vyvrcholila do nočných môr. Niekedy som počula vnútorný hlas, akoby mi čosi našepkával, že si musím ublížiť, že bezo mňa im bude všetkým oveľa lepšie, lebo veci veľmi komplikujem a nie som normálna.

Tento stav bol poslednou kvapkou, aby som navštívila psychiatričku, ktorá mi povedala, že tie nočné mory môžem mať z tabletiek na zastavenie mlieka a že nastavenie na liečbu bude trvať dlhšie. Takýto stav sa nedá vyriešiť zo dňa na deň.

Keďže som bola vyčerpaná, depresívna a s myšlienkami, že si musím ublížiť, na jej odporučenie som absolvovala desať dní na psychiatrii. Tu ma mohli pod kontrolou nastaviť na liečbu. Možno si myslíte, že to preháňam, koľko mamičiek má oveľa väčšie starosti. Určite áno, ale nikto nevie, ako som tie svoje prežívala ja. Depresia vás oberá o energiu, normálne prežívanie, neviete vôbec fungovať a potom už nie ste dobrá mama, ktorou túžite byť. Nikomu to neprajem zažiť.

Liečim sa dodnes. Už je to mesiac. Občas mávam slabšie chvíľky, keď sa cítim smutná, ale potom si spomeniem na všetko, čo mám. Na milujúcu rodinu a na to, že mám pre koho žiť.

Radi váš príbeh uverejníme v tlačenom Novom čase pre ženy aj tu na webe a odmeníme vás knižnou novinkou. Príbehy posielajte na novycasprezeny@novycasprezeny.sk

Ďakujeme, že s nami tvoríte obsah!