V Dunaji to opäť vrelo, diváci písali komentáre: Vrah NAOZAJ existoval! Bol to sexuálny deviant

Sériový vrah v Dunaji opäť vyčíňal. Tentoraz zabil pani Karnitzovú. Diváci sa zhodli, že tvorcovia sa inšpirovali skutočným prípadom, píše PLUS JEDEN DEŇ.

Najprv to bola neznáma žena z vykričanej štvrti Vydrica, potom Malvína, následne predavačka z Dunaja Pavlína a teraz sa obeťou vraha stala pani Karnitzová. Tá bola v zlom čase na zlom mieste. Pred židovňou totiž na Holubca čakal jeho poskok, ktorý mal informácie o možnom vrahovi. Vrah ho tam však omámil a ťahal preč. To zbadala pani Karnitzová, ktorú z diaľky nemilosrdne zastrelil.

„Ak tam dali kúsok skutočnej histórie, tak vrahom bude mladý básnik,” napísala Danda. „V 40. rokoch bol v Bratislave obvinený básnik Valerián Čunderlík, ktorý mal na svedomí vraždy žien. Možno bol seriál inšpirovaný ním,” zhodujú sa fanúšikovia. Či bude vrahom skutočne Valerián aj v seriáli, sa diváci dozvedia už čoskoro.

Rovnako ako portál mediaboom, aj my čerpáme všetky informácie z podcastu Vražedné psyché. Valerián Čunderlík pochádzal z Banskej Bystrice, z mimoriadne dobre situovanej rodiny. Bol študovaný, inteligentný a rovnako, ako jeho rodičia, kolaboroval s nacistickým režimom.

Nebránil sa udávaniu tých, ktorí s nacistami nesúhlasili, a po spoločenskom rebríčku stúpal na úkor obetí režimu. Jeho rodina mala majetky, ktoré v čase arizácie ešte zveľadila.

„Tento človek mal neskutočnú charizmu. 60 rokov sa venujem psychiatrii, a podstatnú časť z toho sexuológii, a tomuto ešte stále nie celkom rozumiem,“ povedal súdny znalec z oblasti psychiatrie MUDr. Svetozár Droba v podcaste Vražedné psyché. A práve on odkryl dovtedy absolútne neznámy prípad sadistického básnika.

Ako uviedol v podcaste, vysokopostavený Čunderlík pod maskou majstra slova a charizmatického elegána skrýval temnú stránku sexuálneho devianta a sadistu. Jeho obeťami sa stávali mladé ženy, ktoré si získal písaním listov, básní a dvorením. Čím viac si dievčatá dokázal podmaniť, na povrch vystupovali jeho sadistické a manipulatívne sklony.

Na svedomí má jedinú zdokumentovanú vraždu Anny Smutnej, dedinskej učiteľky zo Zohora. Čunderlíka spoznala na kurze tesnopisu, no jeho dvoreniu odolávala. Básnik sa však nevzdával, zistil si jej adresu a začal jej posielať vyznania s básňami. Anna sa napokon zamilovala a úplne mu podľahla.

Ako silno veriaca musela pred krížom v kostole pod trestom božieho zatratenia odriecť Čunderlíkom napísanú prísahu vernosti. Práve tou Annu nadobro ovládol a čoskoro plnila jeho najšialenejšie príkazy. Keď sa ju rodičia snažili pred sadistom zachrániť, presvedčil ju, aby svoju matku zavraždila.

Takmer to aj dokonala. Čunderlík sa nakoniec pokúsil Annu zavraždiť hodením pod vlak. Tá v poslednej chvíli zrážke zabránila, čo ho rozzúrilo natoľko, že ju zavraždil britvou, ktorú počas besnenia zlomil. Čunderlíkovo meno bolo po vražde Anny Smutnej pôvodne očistené. Naopak, odsúdení boli jeho vyšetrovatelia.

Polícia napokon zhromaždila mnoho dôkazov, spoločne s ním napísanou prísahou, ktoré svedčili proti nemu. Zakrátko sa dostal na slobodu a prípad najprv úspešne ututlal. Odovzdaný mu bol navyše celý vyšetrovací spis, ktorý zničil.

Čunderlíka napokon dobehol jeho ďalší vzťah, ktorý sa takmer skončil tragédiou. Dôkazy boli také silné, že ani kolaborovanie s režimom a postavenie rodiny ho nezachránilo. V psychiatrickom zariadení opantal ďalšiu ženu, s ktorou sa oženil. Čunderlík si mal odsedieť celý 25-ročný trest. Po zmienkach o sadistickom básnikovi sa však zľahla zem.

„Je veľmi pravdepodobné, že vo veci boli predtým, počas i potom zainteresovaní mnohí, nezriedka vysokopostavení celebritní ľudia. Tí majú svojich potomkov, ktorí dodnes žijú,“ myslí si Svetozár Droba. Čunderlíkove básne sa dodnes citujú v niektorých náboženských kruhoch. No zmienku o tom, že by bol vrahom, nenájdete. Jeho temná minulosť je prakticky nedohľadateľná.

„Podklady pre tento prípad som zháňal všade. V útrobách internetu, archívov a nič nie je dostupné. Nič. Všetko mi povedali iba ľudia, čo o tom niečo vedia. Jediné, čo je na internete dohľadateľné, sú jeho básne,“ povedal autor podcastu Vražedné psyché Richard Mažonas. „Písal som do Ústavu pamäti národa, ťahalo sa to skoro pol roka, aj mi povedali číslo spisu, ale nikdy mi ho nesprístupnili. Ako keby niekto nechcel, aby sa o tomto vedelo,“ dodal Mažonas. Vraha tak môže Markíza predstaviť celému Slovensku.