Emília tvorí z dreva, keď deti spia: Nechcem byť len žienka domáca, takto sa realizujem!

Sviatky jari si Emília Mansfeld vie užiť naplno. Aby boli krajšie, tak vyrezáva z dreva veľkonočné zajačiky a vajíčka. Tie potom rozdá šibačom, hoci priznáva, že oblievačku nemá veľmi rada.

„Sú to krásne sviatky. S rodinou dodržiavame všetky zvyky a páčia sa mi aj všetky symboly. Na stole bude u nás aj tento rok klasika – vajíčka, syrek, šalát, údené mäsko a klobásky. Jedlo pôjdeme posvätiť do kostola. Máme radi tiež repu. Aj chren je v rodine veľmi obľúbený,“ hovorí Emília, ktorú mnohí poznajú pod menom EMMAart.

„Drevo ma vždy fascinovalo, jeho vôňa, kresba, ale hlavne to, čo všetko sa z neho dá urobiť. Vždy sa mi páčili vyrezávané ozdoby a tabuľky s textami, ktoré som obdivovala na rôznych jarmokoch. Jedného dňa som sa opýtala sama seba, či by som nevedela aj ja niečo také urobiť... A tak prišli prvé kresby a hľadanie námetov, ale najmä som sa začala obzerať po nejakej cenovo dostupnej lupienkovej píle,“ vysvetľuje svoje začiatky Emília, ktorá v tom období mala 2,5-ročné dieťa a bola tehotná.

„Našťastie, manžel ma vie vždy podporiť v mojej kreativite a v neposlednom rade aj pomôcť, za čo som mu vďačná.“

Emma sa teda pustila do splnenia svojho sna. „Takto sa začala nová kapitola v mojom živote, už som nebola len takzvaná žienka domáca, ale žena, ktorá sa snažila niečo dokázať, hlavne sebe. Moja hlava bola zrazu plná nápadov. Prvý výtvor bol domček. Bola som na seba hrdá, aj keď to nebolo dokonalé dielo. Vedela som, že tomu niečo chýba, tak som ho namaľovala, ozdobila dekupážou a napísala „Vitajte“, čím odrazu z kusa dosky vznikla pekná tabuľka na dvere.“

Dnes robí náčrty na topoľovej preglejke a potom vyrezáva. Niekedy jej len samotné vyrezávanie zaberie hodinu. Potom robí všetky výrezy, maľuje a po uschnutí dolaďuje všetky detaily. Emília tvorí, kým deti spia.

„Priznávam, že mojím vzorom sú všetky ženy, ktoré vedia aj po namáhavom dni chytiť druhý dych a po večeroch vytvárať prekrásne veci. A preto si veľmi cením, keď sa ľuďom moje výrobky páčia a tiež vedia oceniť niekedy ťažkú a zložitú prácu. Vyrezávanie však nie je len o predávaní, je to hobby, relax a keby nebol o výrobky záujem, robila by som si ich pre seba,“ vysvetľuje.

„Pretože ma to aj zmenilo. Necítim sa taká ,zaškatuľkovaná‘, doteraz to bolo len o domácnosti, deťoch, stereotype a teraz je to aj o mne, nových ľuďoch, ktorých pri tom spoznávam.“

Emília je žena, ktorá ak si niečo zaumieni, tak si ide za tým. „Som cieľavedomá, precízna, empatická, ale aj žena, ktorá vie prijať kritiku, ale taktiež aj skritizovať iných. Som rada, že mám manžela, ktorý ma podporuje, vie mi dať slobodu, byť mi oporou práve vo chvíli, keď už to vzdávam. On je ten, ktorý mi povie, že si mám oddýchnuť a potom to pôjde ľahšie, ale taktiež je aj prvý kritik mojej tvorby. Som vďačná aj mojim deťom, pretože ony sú zase prví obdivovatelia mojej práce,“ dokončuje s úsmevom.