Reklama

Herec Števo Martinovič prezradil, čo ho zachránilo v kríze! Pomohla mu najmä táto 1 vec

Štefan Martinovič

Zdroj: TV JOJ

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Štefan Martinovič (39) momentálne hviezdi v jojkárskom seriáli Hranica. Ako mu sadla postava policajta, kto je jeho najobľúbenejší komik, ale aj to, ako vznikla včela honosná, sa dozviete v rozhovore.

V seriáli Hranica ste policajt Alexander Hušták, čo je to za postavu?

– Alexander je policajt, ktorý pochádza priamo z Krivého. Keďže pašeráci sú jeho kamaráti z detstva, je pre neho niekedy ťažké ustáť niektoré situácie. Postava sa mi páči, keďže je dobre vymyslená, ako aj policajný kolektív. Nachádzam sa pomyselne v strede, môj priamy nadriadený je najskôr Sväťo Malachovský a potom aj Braňo Deák. Ďalej sú tam ľudia, ktorí sú hodnostne podo mnou, a zaujímavé je, že sú situácie, v ktorých šéfujem aj ja, a iné, kde som „ošéfovaný“.

Ste si so svojou postavou v niečom podobní?

– Ťažko povedať. Šaňo je „týpek“, ktorý zatiaľ nemá zázemie a prejavuje sa postupne. Nemá rozpracovaný sociálny alebo rodinný život, tak sa mi veľmi ťažko hľadá charakterová súvislosť.

A aká ste partia na pľaci?

– Na pľaci panuje príjemná atmosféra. S mnohými kolegami sa poznám, s niektorými sme priatelia aj v súkromí. A s niektorými sa spoznávame, ako napríklad s kolegami z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča. Je radosť s nimi hrať.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Herec Števo Martinovič a jeho latino tanec na železničnom priecestí

    Pandémia nebola k hercom veľmi priateľská. Dá sa napriek všetkému povedať, že vám pandémia niečo dala?

    – Naučil som sa byť flexibilnejší. Keďže som narodený v znamení Panny, som veľmi plánovací typ. Táto situácia ma naučila, že nie všetky plány sa uskutočnia, teda väčšina sa neuskutoční. (Smiech.) Napríklad mám plán predstavení od februára, ale už dnes som psychicky nastavený tak, že sa môžu odohrať, ale nemusia (rozhovor prebiehal v januári, pozn. red.). Bude to všetko závisieť od situácie. Veci sa dejú a menia. V tejto situácii to platí niekoľkonásobne. Zároveň si uvedomujem, že takto je to správne, ale mňa konkrétne až táto situácia naučila bytostne chápať a fyzicky cítiť prítomnosť.

    Keď vo mne rezonuje nejaká situácia, snažím sa s ňou vyrovnať tak, že ju otočím na niečo vtipné alebo satirické a urobím video.

    — Štefan Martinovič

    Poďme k veselším témam. Napríklad k vašej včele honosnej, ktorá valcuje Instagram, ako vznikla?

    – Prvé video včely honosnej vzniklo pred pandémiou. Veci na mojom Instagrame sú spontánne a živočíšne. Neviem vo svete sociál- nych sietí fungovať premyslene. (Úsmev.) Včela honosná vznikla tak, že som sa hral s aplikáciou Snapchat, našiel som filter včely, ktorý sa mi zapáčil. Improvizoval som, zavesil ju na Instagram a ľuďom sa to veľmi páčilo. Včelu vnímame ako milú a usilovnú, no mne sa páčilo vytvoriť ju kontrastne ako večne nespokojnú, uhundranú včelu, ale akoby šťastnú a spokojnú so všetkým. Na všetko má svoj názor, čo odráža túto dobu, keď všetci majú názor na všetko. Je úplne jedno, či tomu rozumejú, alebo nie, ale je demokracia a treba sa vyjadriť ku všetkému. Keď ten názor nemáte, aj tak musíte niečo povedať. Včela to zosobňuje a vyjadruje sa k témam, ktoré jej neprináležia, ale svoj názor povie. Ak mnou prebehne nejaká téma, ktorá sa práve deje v spoločnosti, alebo konkrétna situácia, tak sa s tým snažím aj ja takýmto nejakým satirickým spôsobom vnútorne vyrovnať.

    Zdroj: Instagram.com/@stevomartinovic

    Štefan Martinovič prezradil, kedy sa cíti najživšie!

    Máte s videami nejaký cieľ?

    – Musím sa priznať, že prvotným cieľom je moja psychohygiena.Tie videá robím v prvom rade pre seba. (Smiech.) Keď ma nejaká si- tuácia nahnevá, zarmúti alebo jednoducho vo mne rezonuje, sna- žím sa s ňou vyrovnať tak, že ju otočím na niečo vtipné alebo satirické a urobím video. Je to môj spôsob vyrovnávania sa so situá- ciou. Ten humor je špecifický a som vďačný, že toľko ľudí tomu rozumie a je to pre nich vtipné. Je to pre mňa obrovské zadosťučinenie, pretože môj humor nemusí každému sadnúť, nie je to humor pre masy. Veľa ľudí to môže pokladať za trápne, čo úplne chápem. Je príjemné zistiť, že toľko ľudí ide na rovnakej vlne ako ja.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Herec Štefan Martinovič: Najväčšou inšpiráciou sú ľudia (2017)

      Témou čísla je pomoc v krízach. Čo vás zachraňuje v nejakej kríze?

      – Kovid som prekonal v januári 2021. Napriek tomu, že príznaky neboli až také dramatické, našťastie, prišla na mňa taká zvláštna depresia, ale to až tak po mesiaci-dvoch. Som typ človeka, ktorý sa zvykne aktívne sťažovať a ľutovať, ale nepodlieham, skôr bojujem, takže ma to prekvapilo. Dospel som do takého pasívneho, veľmi zvláštneho a nedobrého štádia, keď som sa nevedel pohnúť a nevidel východisko. Veľmi mi pomohla okrem kamarátskeho povzbudenia príroda. Keď do nej človek príde a nadýchne sa, zistí, že tu bude stále. Bola tu pred nami a bude tu po nás. Príroda je každý deň, každým obdobím iná a to mi vrátilo pôdu pod nohami. Ďalej pohyb, ktorý ma vždy naštartuje. Ak nie je dobre v tom bode, kde sa práve nachádzam, musím vykročiť. Dodatočne zistím, či som sa pohol dobrým smerom. Ako hovoria budhisti, všetko sa mení. Aj keď mám zlú myšlienku, nebude trvať večne, rovnako ako tá dobrá. Takže sa snažím nelipnúť na smútku alebo nejakom zlom pocite.

      Autor článku

      Soňa Andrisíková

      redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
      Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.