Herečka Zuzana Porubjaková prezradila, ako spoznala svojho manžela! WAU, už po mesiaci sa…

Práve štartuje nový seriál Šťastná rybka, aká je vaša postava Simony?
– Je tehotná, tak je taká spomalená. (Úsmev.) Je naivná, ale dobromyseľná. Simonka je dobré dievča, ktoré si musí strážiť zdravotný stav, a preto všetci pred ňou musia tajiť, čo sa okolo nej vlastne deje, aby sa nerozrušovala, lebo aj malá vec ju dokáže rozhodiť.

A ako sa vám tento úsmevný seriál natáčal?
– Všetci sme si ľudsky aj herecky sadli. Keď sme sa počas tých troch mesiacov nakrúcania stretávali, vždy sme si vraveli, ako je nám dobre. (Úsmev.) Naozaj to klaplo, lebo spojili super partiu.

Prezraďte, čo by ste robili vy, keby ste vyhrali v lotérii desať miliónov eur?
– Ja sa bojím peňazí, mám pred nimi rešpekt. Peniaze môžu ničiť vzťahy, priateľstvá a menia charakter. Ak má človek peniaze, chce ich čoraz viac. Preto si myslím, že to nie je celkom výhra, ale skôr prekliatie. Nie som typ, ktorý by ich vedel zúročiť, jedine ak by som nimi vedela niekomu pomôcť, to jediné by sa mi páčilo s nimi urobiť. Nechcela by som mať pocit, že patria mne, ale skôr nimi pomôcť niekomu v núdzi. Veľakrát sú ľudia v chudobe šťastnejší ako tí v bohatstve.

A keby ich pred vami naozaj váš manžel zatajil, hnevali by ste sa?
– Asi by mi to bolo jedno, skôr by som to chcela nevedieť a bola v pozícii Simonky zo seriálu. (Úsmev.)
Tomu rozumiem. Čakáte tretie bábätko, čo vaše deti Emka a Oskarko, tešia sa na súrodenca?

Tomu rozumiem. Čakáte tretie bábätko, čo vaše deti Emka a Oskarko, tešia sa na súrodenca?

–Emka to veľmi vníma, vedela to ako jedna z prvých a aj to hneď prezradila v škôlke. (Smiech.) Veľmi sa teší, že je to dievčatko. Stále si vravela, že keď to bude chlapec, budeme ako Rodinka úžasných, že to bude malý Jack-Jack, ale ona by chcela dievčatko. Vie, že budeme veľká rodina. Hladká mi bruško s tým, že kedy už bude vonku. Je veľmi zlatá. A Oskar? Ten tomu vôbec nerozumie, ale porozumie, keď sa bábo narodí. (Úsmev.)

A prežívate tretie tehotenstvo inak ako tie predošlé?
– Je to iné v tom, že už to poznám, i keď som to nečakala. Ale nie som ten typ, ktorý si tehotenstvo užíva. Mám rada byť vo svojom tele, tancovať si a to sa mi teraz celkom nedá. A všetko je pohybovo ťažšie. (Úsmev.) Tiež zodpovednosť v zmysle, čo vás každý mesiac čaká na kontrole, či je všetko v poriadku. Mám to rozdelené na etapy. Na jednej strane to vnímam ako zázrak, lebo je neskutočné, ako sa vo mne každú minútu tvorí človek a čo moje telo dokáže, že je domovom pre bábätko. Na druhej strane je to aj veľká zodpovednosť, aby som bola v poriadku, aby som sa nepotkla, aby som sa nepresilila. Takže sa teším, až bude vonku, že budem späť „ja“ a budem vedieť, že je všetko dobré. Moja mamina mi vždy vraví, že ona toto obdobie zbožňovala, ale ja nie som veľmi taký typ, aj keď to tak zrejme nevyzerá. (Smiech.)

Nájdete si čas len pre seba popri dvoch deťoch alebo len tak vyložiť si nohy a oddychovať?
– Už to veľmi neviem, ale učím sa to akoby s deťmi a pri nich. Napríklad si všetci pustíme telku a vtedy oddychujem aj ja. Relaxujem pri práci, keď idem hrať alebo teraz aktuálne nahrávam audioknihu. Tam si konečne po rokoch čítam knihu. Je to síce práca, ale sedím a čítam nahlas. Zároveň mi to ani nechýba. Zrejme aj vďaka tomu, že sú napoly v škôlke, mám muža, opatrovateľku, teda pomoc a nie som na to úplne sama. Môžem si desať minút posedieť len tak v tráve alebo ísť na kávu s kamoškou, takže som v pohode. (Úsmev.)

Takže vám bude chýbať skôr hranie a divadlo?
– Áno. Z tohto nášho povolania sa nedá odísť nadlhšie. Nefunguje to tak, že človek odíde a zrazu sa po rokoch vráti. Musí zostať aktívny, aby neodišla aj tá profesia. Jasné, že do toho naskočí, to je ako s bicyklovaním, ale herec potrebuje tréning. Nie je pre nás dobré nadlho vypadnúť, i keď je jasné, že každý to má rôzne, je to individuálne.

Vraveli ste, že máte opatrovateľku. Odporučili by ste takú pomoc k deťom aj iným mamám?
– Mne ju poradila kamarátka, keď som čakala Emku. Vtedy som nevedela, o čom hovorí, a teraz tomu rozumiem. Je ťažké zohnať niekoho dobrého, kto vám sadne, ale keď zoženiete, je to dar. Dáva mi slobodu žitia. Je to naozaj blízky človek a stala sa za ten čas súčasťou rodiny, je to pre mňa obrovská pomoc. Vďaka tomu môžem pracovať, žiť a fakt by som to odporučila každému.

Mám však pocit, že u nás je opatrovateľka pre deti stále málo vyhľadávaná...
– Veľa ľudí mi povie, či chodím pracovať na to, aby som si zaplatila opatrovateľku. A viete čo? Niekedy aj hej, ale tá psychohygiena je tak veľmi dôležitá, že sú to najlepšie investované a zúročené peniaze. Keby som mohla všetky platy sveta dať našej Elenke, tak jej ich dám, lebo ona mi dáva pocit, že môžem voľne dýchať a žiť. Necítim, že by som bola menej mama alebo menej s deťmi. Čím som šťastnejšia, tým viac dokážem deťom dať a milovať. Čokoľvek na svete robí človeka šťastným, tak by to mal robiť.

Spomenuli ste manžela. Zmenil sa váš vzťah, odkedy ste rodičia?
– Určite hej, rodičovstvo je veľký zásah do vzťahu muža a ženy a je to aj skúška. Ľudia sa menia, prirodzene, aj matky, aj otcovia, každý si musí zvyknúť na novú rolu. A ešte to preniesť do vzťahu. Naučiť sa nájsť si čas na seba, aby to nebolo iba o tých deťoch. Ale každý sme iný a každý to má inak. Vnímam to, že ľudia utrpia vzťahový šok, ale to sa upraví. No mnoho vzťahov to nevydrží, čo je pochopiteľné, je to ozaj obrovská skúška. Kedysi sa hovorilo, že ľudia majú mať deti, aby si udržali vzťah, no podľa mňa je to presne naopak. Musí tam byť veľmi pevný základ na to, aby sa všetko zvládlo. (Úsmev.)

Už to budú dva roky, čo ste sa vzali, prečo ste sa rozhodli pre tajnú svadbu len s dvoma svedkami?
– Podľa mňa nie sme ani ja, ani muž stavaní na nejakú prílišnú pozornosť, lebo vieme, aké je to krehké, tiež sme si všeličím prešli. Zrazu sme sa mali brať po dvanástich rokoch vzťahu. My sme to chceli mať hlavne za sebou a vo veľkom sa ani nedalo, lebo bola pandémia. Vraveli sme si, že aj tak budú všetci radi, že sme sa zobrali, a prijmú toto naše rozhodnutie. Bolo to rýchle, nemáme totiž radi, keď sa okolo nás točia veci. (Úsmev.)

Dvanásť rokov spolu, to je riadne dlho. Ako ste sa vlastne spoznali?
– Už sme spolu 14 rokov, z toho skoro dva roky ako manželia. Spoznali sme sa, keď som mala 23, Ďurko 22 a bola som nahrávať reklamu za Táničku Pauhofovú. On tam bol, robil v reklamnej agentúre. Tam sme sa len tak videli. Potom sme sa stretli v bare, kde sme spolu tancovali, lebo môj muž super tancuje a ja som milovala mužov, ktorí dobre tancujú, keďže sama rada tancujem. Po mesiaci sme začali spolu bývať a… Aha, už mám v brušku tretie bábo. (Smiech.) Tiež sme mali krízy, práve keď sa narodilo prvé dieťa, človek si prejde všeličím, ale tým, že sa dobre poznáme a máme pevný základ, sme to dokázali zvládnuť, čo je super. (Smiech.)

Témou tohto čísla je minimalizmus. Snažíte sa ho v niečom dodržiavať?
– Určite hej, ten minimalizmus je v niečom zdravší. Napríklad v súčasnosti rezonuje všade navôkol téma záchrany planéty. Nie som síce úplne dobrý príklad, ale mám kamarátky, ktoré obdivujem za to, že triedia šatník, odpad, nenakupujú vo veľkých nákupných centrách. Som toho názoru, že Zem je vo veľmi zlej situácii, a ak nezačneme niečo robiť, dopadne to zle. Vo vzťahu k tomu je minimalizmus dôležitý. Vedieť sa v živote uskromniť čo najviac a vo všetkom. Už aj mať napoly elektrické auto je super alebo nemať tri autá, hoci si ich môžeme dovoliť. Mám rada minimalizmus napríklad aj v architektúre, a keď majú veci jednoduché, „čisté“ línie, veď máme dosť bordelu v živote. (Smiech.)

A na záver, riadite sa intuíciou vo svojom živote?
– Absolútne. Môj život je jedna veľká intuícia. (Smiech.) Nie som pragmatický človek ani plánovač, nemám nejaký režim a jediné, na čo som sa v živote spoliehala, bola intuícia. A iba sa učím počúvať ju čo najviac a nasledovať. Som intuitívny a emotívny človek. Takže intuícia je moja najlepšia kamoška. (Smiech.)

✔ Je nejaká divadelná alebo filmová postava, ktorú si prajete zahrať?
Nemám a ani som nikdy nemala.
✔ Máte nejaký zlozvyk?
Hrýzla som si nechty, ale riešim to gellakom.A fajčím, to úplne milujem. Teraz nie, keď som tehotná, samozrejme.
✔ Vaše obľúbené miesto?
Môj domov.