Hotel Spirit: Dizajnérsky odkaz budúcim generáciám

Dizajn a architektúra sú verným svedectvom doby, ktoré kopíruje hodnoty spoločnosti. Práve verejné stavby mnoho krát odrážali významné historické udalosti (ukrižovanie Krista) a náladu národa. Barokoví anjelici boli symbolom hojnosti a krásnym príkladom je estetika rokov päťdesiatych a šesťdesiatych. Eufória prameniaca z konca z druhej svetovej vojny i prudkého hospodárskeho rastu sa vtedy premietla do farebných interiérov, kde vzorované tapety a tyrkysová farba hrali hlavnú úlohu.

Pri cestách Slovenskom mi neraz prebleskne hlavou myšlienka, aký odkaz necháva súčasná výstavba budúcim generáciám. Bezduché obchodné domy, logistické parky, nákupné centrá a hranaté hypermarkety tvoria majoritnú časť novovystavaných objektov, ktoré navyše oblieha rozľahlá betónová plocha. Postupne sa stali samozrejmou súčasťou našich dní a ľudia, zvyknutí na ich prítomnosť sa prestali zamýšľať nad tým, čo tu po nás ostáva pre budúce generácie.

Cesta, ktorú možno aspoň sčasti považovať za estetickú spásu sú dizajnérske hotely. Je pravda, že reflektujú život iba určitej časti populácie, no vzrastajúce nároky i prevedenia SPA centier sú reakciou na stres a hektický život, ktorý ovláda našu dobu. V minulých príspevkoch som predstavil architektonické klenoty z Barcelony- hypermoderný W hotel i modernistickú Casa Fuster. Podobný objekt sa nachádza pár kilometrov od slovenských hraníc a volá sa Spirit.

Hotel hneď pri vstupe prekvapuje svojim premysleným konceptom a filozofiou pohrávajúcou sa so symbolikou štyroch živlov.

Oheň, voda, vietor i zem sú tu prítomné v rôznych variáciách korunovaných dizajnom. Fontána vyvierajúca uprostred lobby hotela, kde dlážka pripomína popraskaný povrch krátera, biele závesy povievajúce medzi bazénmi SPA centra, či krby s otvoreným ohňom navádzajú k názvu hotela. Stojím v tesnej blízkosti krátera a spolu s domácou Judit narátam do 5. Toľko poschodí má hotel s oválnym pôdorysom. Každé jedno z nich reprezentuje jeden živel a tým piatym je samotný duch človeka. Pri cestovaní sa človek nevyhne kultúrnym šokom a tie môžu mať najrozličnejšiu podobu.

Zo Sárváru sa vrátim do Barcelony. Spolužiačka ma pozvala na víkend k sebe domov a vo dverách sme sa míňali s oboma jej rodičmi- vraj odchádzajú na víkend. Po mojej otázke - kam? nasledovala nečakaná odpoveď. Do centra Barcelony. Svoje mesto milujú a keďže víkend je veľmi krátky na ďaleké cesty, raz za mesiac si užívajú domáce dizajnérske hotely a všetok ich päťhviezdičkový servis. Vtedy som sa len pousmial, no cestou z Maďarska som si uvedomil, že dizajnérske oázy neďaleko veľkých miest nie sú postavené na bambusovej masáži, či pohároch šampanského pri raňajkách. Pozdvihnú ducha a budúcnosť ukáže, čo o nás budú vypovedať...snáď sa im čoskoro priučia i Slováci.